Pojem diskriminácia pochádza z latinského slova discriminare, ktoré znamená rozlišovanie, rozdeľovanie. Diskriminácia je nežiaduce a nespravodlivé konanie, kedy sa zaobchádza s človekom či skupinou inak, ako s iným človekom na základe jeho odlišnosti, napr. rasového alebo etnického pôvodu, zdravotného či mentálneho stavu, veku, pohlavia, sexuálnej orientácie alebo vierovyznania. Diskriminujúco sa môže správať jednotlivec, skupina, firma aj štát.

Diskriminácia na základe:

Znamená, že sa s človekom zaobchádza odlišne pre jeho rasovú odlišnosť. Takýto prístup bol oficiálnym v niektorých štátoch, napr. Južnej Afriky počas apartheidu (oddelené spolužitie príslušníkov rôznych rás). Niektoré rasové skupiny môžu byť diskriminované aj geograficky a sociálne, čím sa znižuje ich šanca na rovnocenný prístup aj k takým veciam ako je internet, mobilný telefón.

Telesne či mentálne postihnutí ľudia sa stretávajú s diskrimináciou v každodennom živote neustále. Môže ísť o nerovný prístup pri hľadaní zamestnania, poskytovaní zdravotnej starostlivosti, fyzické bariéry pri pohybe, ktoré je možné odstrániť, ale nedeje sa tak a podobne. Medzi hlavné problémy pri zamestnávaní ľudí so zdravotným postihnutím patrí aj postoj zamestnávateľov a postoj verejnosti, ktorý pomáha udržiavať nepriaznivé konanie voči osobám s telesným alebo mentálnym znevýhodnením.

Nevýhody existujú napr. aj pri kurzoch internetu, počítačov. Nie vždy sú školitelia dodatočne vzdelávaní tak, aby mohli efektívne pomôcť jednotlivcom s osobitnými potrebami zvládať informačné technológie. Diskriminácia je aj to, keď internetová stránka nie je upravená pre nevidiace alebo slabozraké osoby (http://blindfriendly.sk).

Môže sa zdať, že diskriminácia založená na veku je rovnaká pri všetkých vekových skupinách. Dá sa však povedať, že ide prevažne o tri vekové skupiny: diskriminácia mladých ľudí, ľudí nad 40 rokov a diskriminácia starých ľudí vo vysokom veku.

Ide o nerovný prístup, ktorý vychádza z odlišnosti pohlaví. V spoločnosti sa často argumentuje touto odlišnosťou ako s príčinou slabosti a podriadenosti jedného pohlavia druhému, z čoho vychádzajú rodové nerovnosti a sexizmus prítomný v mnohých sférach spoločenského života. Často sa vo firmách napríklad stáva, že ak existuje možnosť výberu, automaticky sú na kurzy informačných technológií alebo výpočtovej techniky posielaní muži.

S nerovným zaobchádzaním sa stretávajú ľudia, ktorí majú odlišnú sexuálnu orientáciu ako väčšina spoločnosti. Môžu to byť gejovia a lesbičky, bisexuáli a bisexuálky, transsexuáli a transexuálky (GLBT). Medzi prejavy patria narážky, urážky, hanlivé kresby, oslovenia, slovné útoky a neskôr až otvorené násilie a fyzické útoky.

Diskriminácia na základe vierovyznania sa môže prejavovať u ľudí, ktorí majú odlišné vierovyznanie ako väčšina spoločnosti, prípadne sú bez vyznania. Priamo môžu byť títo ľudia diskriminovaní pri prijímaní do zamestnania, kedy sa preferuje určité (alebo naopak žiadne) vyznanie. Nepriamo ide o pravidlá a predpisy, ktoré znevýhodňujú niektoré skupiny ľudí a upierajú im práva a možnosti, ktoré majú ostatní príslušníci spoločnosti.

Vyjadruje súbor politických či sociálnych opatrení alebo pravidiel, ktoré sú zamerané na podporu skupín menej zastúpených v spoločnosti na úkor dominantných. Ide napríklad o zámerné zvýhodňovanie a upravovanie pravidiel zamestnávania mladých ľudí, žien či príslušníkov iných rás ako je tá najrozšírenejšia. Odborníci vedú rozsiahle diskusie o tom, či je pozitívna diskriminácia naozaj riešením problémov alebo ich iba odsúva a prináša ďalšie.

Proces, ktorý zahŕňa aj diskrimináciu a vychádza prvotne z odlišnosti, môže viesť v konečnom dôsledku až ku genocíde. Má niekoľko stupňov:

• Osočovanie - ohováranie a slovné útoky na jednotlivcov a skupiny, šírenie fám.
• Exklúzia - vylúčenie z väčšinovej spoločnosti, vynechávanie so skupinových aktivít.
• Diskriminácia - nerovné zaobchádzanie s človekom na základe jeho odlišnosti.
• Fyzické násilie - agresivita a fyzické útoky na človeka či skupinu motivované jeho inakosťou.
• Vyhladenie - odstránenie skupiny ľudí, genocída (národa, rasy, etnickej alebo náboženskej skupiny).

Podľa zákona sa za diskrimináciu nepovažuje také odlišné zaobchádzanie z niektorého so spomínaných dôvodov, ktoré je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za akých sa tieto činnosti vykonávajú. Tento dôvod musí byť opodstatnený a tvoriť rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie.

Pojem xenofóbia pochádza z gréckych slov xenos - cudzinec, neznámy a phobos - strach, obava. Ide o neopodstatnený strach a nenávisť voči neznámemu a odlišnému. Xenofóbny človek je ten, kto sa správa nenávistne, alebo pohŕdavo k odlišným ľuďom ako je on sám, predovšetkým k cudzincom, bez zjavného dôvodu alebo racionálneho vysvetlenia.

Xenofóbia môže mať dva rôzne smery. Prvým je nenávisť zameraná voči skupine populácie, ktorá sa vyskytuje v spoločnosti, ale nepovažuje sa za jej súčasť, napríklad imigranti. Môže ísť tiež o nenávisť voči skupine, ktorá sa v danej spoločnosti vyskytuje dlhodobo a táto môže vyústiť do agresívnych a násilných reakcií vedúcich k vylúčeniu tejto skupiny zo spoločnosti, v horšom prípade ku genocíde. Druhým smerom je xenofóbia kultúrna, ktorá je zameraná na nenávisť voči kultúrnym prvkom spoločnosti, ktoré sú považované za cudzorodé.

Xenofóbia je odlišná od rasizmu, aj keď sa na prvý pohľad zdajú veľmi podobné. Ak napríklad nemáme radi černocha z Francúzska preto, lebo je z Francúzska ide o xenofóbiu. Ak voči nemu máme nenávistné prejavy kvôli tomu, že je černoch, ide o rasizmus.

Je konanie a praktiky, ktoré znevýhodňuje človeka alebo skupinu ľudí na základe jeho rasy.

Príklady zjavného rasizmu sú napríklad zastrašovanie, rasistické kresby, fyzické násilie, šikanovanie, rasistické poznámky a vtipy. Medzi ďalšie formy rasizmu, ktoré nie sú tak zjavné patrí napríklad diskriminácia pri prijímaní do zamestnania alebo diskriminačná politika, ktorá znevýhodňuje príslušníkov niektorých rás či už úmyselne alebo nie.

Individuálnu rovinu pokrýva správanie jednotlivca, jeho prístupy, viera a hodnoty. Rasistické predsudky, stereotypy, fanatizmus, ponižovanie, násilie, vyhrážky alebo žiarlivosť patria medzi príklady rasistického postoja.

Inštitucionálna rovina sa prejavuje v praktikách, zvykoch, pravidlách a štandardoch organizácie, ktoré znevýhodňujú ľudí pre ich rasu alebo etnickú príslušnosť. Nemusí ísť vždy o zjavné odlišné správanie. Napríklad pri prijímaní do zamestnania sa môže rasizmus prejaviť pri požadovaní vzdelania, ktoré nie je potrebné pre dané pracovné miesto.

Rasizmus sa môže prejavovať aj v kultúrnych hodnotách a viere. Ide napríklad o predstavu ako má vyzerať krásny človek, kto by mal zastávať post riaditeľa alebo naopak, kto by mohol byť zločinec.

Nárast používania internetu je vhodným zázemím pre rôzne extrémistické skupiny (fašistické, xenofóbne, nacistické...). Prostredníctvom neho môžu propagovať svoje myšlienky, posolstvá a idey, vzájomne komunikovať, získavať nových členov a rozširovať sieť. Zároveň im poskytuje možnosť celosvetovo veľmi efektívne organizovať svoje aktivity – pochody, demonštrácie, stretnutia.

Vzniká množstvo internetových stránok, ktoré propagujú hnutia, a na ktorých ich členovia umiestňujú dokumenty, fotografie, videá zo svojich podujatí, organizujú výmenu predmetov a literatúry.

Prostredníctvom internetu je možné vyhľadávať celosvetovo hudobné CD, filmy s hľadanou témou, plagáty, letáky a iné materiály, ktoré sa používajú pri pochodoch a aktivitách hnutí. Je možné si stiahnuť životopisy diktátorov, ich knihy, posolstvá, preklady kníh ako je napr. Mein Kampf. Takto sa jednoducho môžu materiály reprodukovať, dopĺňať a globálne šíriť bez akejkoľvek cenzúry. Na internete sa môžeme stretnúť aj so súkromnými blogmi (internetové denníky) členov hnutí a prostredníctvom mobilných telefónov s nechcenými sms alebo mms správami.

Extrémistické hnutia používajú informačné technológie a internet na štyri základné aktivity:

• propagovanie ideológie,
• propagovanie nenávisti a násilia,
• ovládanie a kontrola,
• vyhľadávanie a atakovanie odporcov.

Obsah stránok vytvorených prívržencami extrémistických hnutí propaguje fašizmus, násilné hnutia, potlačuje práva ľudí. Nevyhnutne preto vyvstala potreba kontrolovať obsah internetu a vytvoriť zákony, ktoré by riešili tieto nenávistné prejavy vedúce k násiliu, diskriminácii a izolácii niektorých skupín.

Snahy mimovládnych organizácií a zákonodarcov tu však narážajú na slobodu slova a vyjadrovania, anonymitu páchateľov a ťažkú identifikáciu obete, preto je vytvorenie zákonov o počítačovej kriminalite výzvou pre mnoho odborníkov.

Je dôležité si uvedomiť, že často legálne aktivity majú dôsledky na formovanie verejnej mienky alebo názorov detí a mladých ľudí. Podobne aj celosvetový dosah týchto informácií spôsobuje, že aktivity uskutočnené na Slovensku môžu mať dosah takmer bez obmedzení kdekoľvek (protesty, násilnosti, štrajky...).

Zákon č. 300/2005 Z. z. – Trestný zákon v znení neskorších predpisov

• §421, §422 Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd.
• §423 Hanobenie národa, rasy a presvedčenia - Kto verejne hanobí
  1. niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo
  2. skupinu osôb pre jeho vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania.
• § 424 - Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti - Kto verejne
  1. sa vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorému národu, národnosti, rase alebo etnickej skupine alebo pre ich farbu pleti, obmedzovaním ich práv a slobôd alebo kto takéto obmedzenie vykonal alebo
  2. podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny.

http://www.diskriminacia.sk
http://www.stop-discrimination.info
http://www.futbal.rasizmus.sk
http://www.rasizmus.sk - Ľudia proti rasizmu
http://www.wikipedia.sk - Online encyklopédia

• Akékoľvek prvky diskriminácie (xenofóbia, rasizmus, nacizmus, neofašizmus...) je potrebné oznámiť rodičom, učiteľom, polícii.
• Učte dieťa, aby si vážilo vlastnú osobnosť, jedinečnosť a originalitu. Nemusí sa prispôsobovať rovesníkom za každú cenu pokiaľ bude mať dostatok vlastného sebavedomia.
• Pomôžte dieťaťu v rozlišovaní skutočných priateľov, ktorí prejavujú úctu a porozumenie a bezohľadnými, ktorí skôr využívajú svoje známosti.
• Sledujte, či vaše dieťa nehrá hry, ktoré obsahujú diskriminačné prvky. Také hry obsahujú zobrazenia alebo materiály, ktoré môžu nabádať k diskriminácii. Hry sa označujú:
  
• Naučte sa rozpoznávať znaky nenávistných prejavov: hákové kríže, znaky, kresby, ponižovanie ľudí, násilné videá, snahu manipulovať a kontrolovať.
• Uschovávajte si dôkazový materiál (emaily, sms, mms, históriu četu, internetové stránky).
• Vzdelávajte sa v histórii. Získavajte informácie o fašizme, o dôsledkoch holokaustu, rasizme, totalitných režimoch, diskriminácii, ľudských právach. Budete si vedieť vytvoriť vlastný názor a brániť sa proti manipulujúcim argumentom.
• Zabráňte diskriminačným (xenofóbnym, rasistickým, nacistickým) poznámkam a vtipom vo svojom okolí už v ich počiatkoch. Môžete tak zastaviť vlnu ďalších skutkov a primäť ľudí sa zamyslieť.
• Informujte sa o kritériách, na základe ktorých má byť vybraný uchádzač o zamestnanie, štúdium a podobne. Budete tak mať možnosť sa ohradiť, ak budete mať pocit, že sa s vami jedná nespravodlivo.
• Buďte aktívny a zistite si svoje občianske a ľudské práva. Budete vedieť aké máte práva, kedy sú porušované a kam sa môžete obrátiť v prípade ich porušovania.
• Internet môže byť nebezpečný. Oboznámte dieťa o tom, že tak ako v bežnom živote aj na internete alebo pri mobilnej komunikácii, číha nebezpečenstvo. Môžete použiť príklad s elektrinou. Je to rovnako ako internet potrebná a nenahraditeľná vec, ale je to rovnako ako internet pri nezodpovednom používaní nebezpečná vec pre vaše zdravie alebo dokonca pre život. Pri internete na rozdiel od elektriny stále chýba takáto skúsenosť, či skôr osveta.
• Nikdy neviete, kto je v skutočnosti na druhej strane internetu alebo mobilu. Na druhej strane môže byť človek, ktorý klame o svojom veku, pohlaví, záujmoch, vzhľade a podobne. Takýto ľudia chcú deťom veľmi ublížiť a sú to:
  • pedofili...
  • ľudia, ktorí chcú fotografie a videá detí...
  • navádzajú na užívanie drog...
  • navádzajú na šikanovanie, alebo šikanujú deti...
  • nenávidia určité skupiny ľudí...
  • správajú sa agresívne, násilne...
  • chcú sa s deťmi tajne stretnúť, ublížiť im, uniesť ich...
  • získať osobné údaje o dieťati, jeho rodine, kamarátoch...
  • chcú oklamať, podviesť dieťa...
  • návádzajú na sebapoškodzovanie...
• Nie je bezpečné dávať na internet alebo cez mobil svoje osobné údaje. Vysvetlite deťom, čo sú to osobné údaje a prečo je nebezpečné zverejňovať svoje pravé meno a priezvisko, svoju fotografiu, video, vek, emailovú adresu, telefónne číslo, adresu domov, adresu školy, majetkové pomery, prístupové mená a heslá alebo iné osobné údaje (záľuby, opis vzhľadu, povahy, znalosti, zručnosti, vzdelanie, obľúbené veci, túžby...). V prípade, že je nevyhnutné takéto údaje poskytnúť, musia o tom vedieť rodičia alebo učitelia.
• Pri kontrolných otázkach, ktoré sa používajú ako pomoc pri strate hesla, zvoľte odpoveď, ktorú okrem vás nikto nepozná.
• S nikým, s kým sa dieťa zoznámilo iba cez internet alebo mobil, sa nesmie stretávať samé osobne. Tak ako v reálnom živote nechodia deti na stretnutie s neznámou osobou bez sprievodu niekoho ďalšieho, najlepšie rodiča, alebo aspoň súrodenca, kamaráta, tak aj na stretnutie s neznámou osobou, s ktorou sa dieťa zoznámilo iba cez internet alebo mobil, je stretnutie veľmi nebezpečné. Ak už dieťa ide na stretnutie, tak vždy aspoň s kamarátom. Rodičom by malo oznámiť na aké stretnutie ide, za kým ide, kde a kedy sa plánuje vrátiť. Stretnutie by malo byť na verejnom mieste, kde je veľa ľudí. Znakom bezpečnejšieho stretnutia je, že tomu, čo pozýva, nevadí, že dieťa príde s rodičom alebo inou dospelou osobou. Ak mu to vadí, ten človek nemá čisté úmysly.
• Buďte podozrievavý voči človeku, ktorý dieťa presviedča, aby zatajovalo svoje internetové kamarátstvo pred rodičmi, alebo vystupuje ako teenager, ale nevie väčšinu odpovedí na otázky, ktoré bežne rovesníci poznajú. Takýto človek chce deťom ublížiť, a preto klame a navádza, aby zatajili pozvanie na stretnutie s ním, aby si zmazali históriu četu, jeho emaily, sms, mms správy, a podobne.
• Použitie lokalizačných služieb mobilného telefónu dieťaťa neznámou osobou je nebezpečné. Vďaka lokalizácii môže ktorákoľvek osoba vyhľadať miesto pobytu dieťaťa, ak mu to samo z nevedomosti umožní.
• Bluetooth spojenie cez mobilný telefón dieťaťa s neznámou osobou je nebezpečné. Pomenujte mobilný telefón dieťaťa tak, aby z neho nebolo hneď jasné, že sa jedná o dieťa.
• Nie všetko, čo je na internete, je pravda. Vysvetlite deťom, nech neveria všetkému čo nájdu na internete. Informácie si je potrebné porovnať z viacerých zdrojov a v prípade nejasností sa poradiť s rodičmi alebo učiteľmi v škole.
• Ak dieťa na internete alebo cez mobil niečo vyľaká, našlo niečo škaredé, desivé, niečo z čoho sa cíti trápne, zraňuje ho to alebo ohrozuje, vysvetlite mu, že to nie je jeho chyba.
• Ak sa dieťa cíti nepohodlne alebo trápne pri online konverzácii, má právo ju okamžite prerušiť a odísť z četovej miestnosti. Ak sa pritom snažil človek zaviesť tému do sexuálnej oblasti nech dieťa o tom povie rodičom, alebo v škole učiteľom.
• Váš domáci počítač (alebo hraciu konzolu) postavte do obývacej izby alebo na iné spoločné prístupové miesto v byte. Najlepšie tak, aby rodič mal vždy výhľad na monitor. Nedávajte počítač do detských izieb. Majte dobrý prehľad o všetkých ďalších počítačoch, ktoré sú deťom prístupné.
• Stanovte medzi deťmi a rodičmi jasné pravidlá pre používanie internetu. Urobte si rozvrh na dni a presný čas, kedy má dieťa povolenie stráviť čas na internete, najlepšie v čase vašej prítomnosti. Podpísanú zmluvu vystavte v blízkosti počítača na viditeľnom mieste. Nezabudnite, ak si s vaším dieťaťom vytvoríte pravidlá o používaní internetu, stanovte si práva a povinnosti pre obe strany. Pravidla, by sa mali pravidelne aktualizovať. Vzor takejto „rodinnej zmluvy“ nájdete na stránkach Zodpovedne.sk.
• Najmenšie deti by nemali používať četovacie miestnosti bez moderátora, v ktorých môže byť dieťa najviac ohrozené.
• Vytvorte medzi dieťaťom a rodičom vzťah vzájomnej dôvery. Majte prehľad o prezývkach (nickname) vašich detí, ktoré používajú na internete. Buďte opatrný, nebuďte dotieravý pri kontrole dieťaťa, vzájomná dôvera je veľmi dôležitá. Prílišná kontrola by mohla dieťa dohnať ku skrývaniu a zatajovaniu činností. Netrestajte dieťa za to, čo nie je jeho chyba, môže vám prestať dôverovať a mať strach a neistotu pri zdôverovaní sa s nejakým problémom. Je potrebné sa s deťmi veľa rozprávať, upozorniť ich na rôzne nebezpečenstvá, zaujímať sa a vedieť kde a ako trávia voľný čas, s kým telefonujú, mailujú, četujú, s kým sa stretávajú. Menšie deti si vyžadujú pravidelnú kontrolu. Ponúknite deťom adekvátne, zmysluplné a zaujímavé mimoškolské aktivity. Všímajte si viac svoje okolie. Nebuďte ľahostajní ani k cudzím deťom.
• Dôveruj, ale preveruj. Nie vždy sa dieťa zdôveruje rodičom, preto nezabudnite sledovať jeho nálady, zvyky, zmeny nálad a správanie, ktoré môže byť kľúčom k objasneniu príčiny. Kontrolujte, ktoré stránky navštevuje, s kým si píše emaily, hovorte s ním s kým a o čom si píše. Ak dieťa chodí na stránky s nevhodným obsahom, je možné pomocou filtra zakázať prístup na tieto stránky. Ak nechcete aby dieťa bolo vystavené riziku pri otváraní emailov, nainštalujte si program, ktorý povolí otvorenie emailu iba od známych ľudí zo zoznamu, adresáru. Pokiaľ to uznáte za vhodné, používajte monitorovacie nástroje, ktoré vám umožnia získať prehľad o chovaní vášho dieťaťa na internete.
• Dbajte, aby dieťa hralo iba hry, ktoré sú určené správnej vekovej skupine a s vhodným obsahom. Počítačové hry alebo hracie konzoly sú zatriedené podľa veku hráčov do skupín 3+, 4+, 6+, 7+, 12+, 16+, 18+. Obsahové ohrozenia hráčov sa delia na skupiny:
  • hra obsahuje vulgarizmy,
  • hra obsahuje diskriminačné prvky tj. obsahuje zobrazenia alebo materiály, ktoré môžu nabádať k diskriminácii,
  • hra znázorňuje užívanie drog,
  • hra môže pôsobiť na dieťa desivo až hrozivo,
  • hra znázorňuje nahotu alebo iné sexuálne správanie,
  • hra zobrazuje násilie,
  • hra, ktorá nabáda alebo vyučuje hazardné hry.
• Pri výbere školy, mládežníckeho klubu, centra voľného času, letných táborov a podobne sa informujte, aké majú jednotlivé organizácie vypracované programy prevencie voči e-ohrozeniam. Medzi e-ohrozenia patria:
  • Pedofília, pornografia (Pedofília, pornografia, sexuálne obťažovanie, sexturizmus, zverejňovanie erotiky...)
  • Závislosti (Drogy, bulímia, anorexia, sekty, sebapoškodzovanie, návody na samovraždy, gambling, závislosť na internete, mobiloch, esemeskách, počítačových hrách...)
  • Šikanovanie (Bullying, zastrašovanie, ponižovanie, zosmiešňovanie, ohováranie, nadávanie, happy slapping, online stopovanie...)
  • Diskriminácia (Xenofóbia, rasizmus, nacizmus, neofašizmus, totalitný režim...)
  • Násilie (Agresivita, terorizmus, klubové chuligánstvo, flaming, hate speech...)
  • Stretnutie s neznámou osobou (Internetové známosti, grooming, obchodovanie s deťmi...)
  • Poskytovanie osobných údajov (Poskytovanie kontaktných, osobných údajov, majetkové pomery, phishing...)
  • Internetové podvody (Počítačová kriminalita, falšovanie počítačových údajov, porušenia autorských a príbuzných práv...)
• Neustále sa informujte, vzdelávajte, zlepšujte svoje zručnosti na internete, v mobilnej komunikácii a nových technológiách. Súčasná generácia vyrastá s internetom a ich znalosti (aj jazykové), zručnosti sú vo väčšine prípadov lepšie ako u ich rodičov. Preto je potrebné snažiť sa s nimi aspoň držať krok a tak chrániť deti, seba a celú rodinu. Sledujte odbornú tlač, prípadne internetové stránky zaoberajúce sa danou problematikou.
• Zvyšujte povedomie, šírte osvetu o zodpovednom používaní internetu, mobilu a nových technológií.
• Komunikujte s inými rodičmi, učiteľmi, vymieňajte si informácie a poznatky.
• Správajte sa Zodpovedne.sk! Na internete alebo pri mobilnej komunikácii sa správajte tak ako v ozajstnom živote. Vysvetlite deťom, aby, neurobili niečo, čo by v skutočnom živote nespravili. Pravidlá slušného správania sa na internete nazývajú netiketa.