Agresivita (útočnosť, výbojnosť, dobyvačnosť) je energia vytvárajúca určitú dispozíciu reagovať resp. správať sa agresívne. Je úmyselná a pomáha dosiahnuť určený cieľ. Agresivita je prirodzenou súčasťou nášho života. Môže mať charakter pozitívneho ale i nežiaduceho negatívneho správania. Obe tieto formy prejavu pozorujeme rovnako v detstve ako i v dospelosti.

Efektívne využívanie agresivity v medziach normy pod vlastnou kontrolou, pomáha človeku zvládať mnohé situácie a dosahovať stanovené ciele. Najčastejšie ide o športové výkony, súťaženie, dosahovanie dobrých vzdelávacích výkonov, efektívne sebapresadzovanie, úspešná kariéra a pod. Teda zdravé využívanie agresívnej energie môže viesť k dosahovaniu mnohých cieľov a k sebarealizáciie v sociálnom prostredí.

Ak agresivita má charakter útočného správania sa voči niečomu alebo niekomu s cieľom deštrukcie alebo ublíženia, ide o nežiaduce správanie. Niekedy prejav agresie u ľudí môže byť len situáciou vyvolané správanie, čiže nemá trvalý charakter. Ak však ide o zaužívaný spôsob reagovania na vonkajšie podnety, hovoríme o trvalej dispozícii agresívneho správania.

Charakteristika agresora: Túži po moci, je neschopný ovládať svoje správanie, napodobňuje negatívne vzory, má potrebu zviditeľniť sa, upozorniť na seba. Prevažne ide o človeka, ktorý má v niektorej oblasti života problémy. Niektorí agresori majú pocit sily len za podpory skupiny – partie, čo im dodáva odvahu, ale i pocit ochrany a tiež šancu ukázať sa a získavať rešpekt.

V školskom prostredí, na ulici, v rodinnom prostredí, v kluboch, na športoviskách a pod. Súčasná doba priniesla nový priestor na prejavy agresivity a agresívneho správania – internet.

Ponúkané možnosti majú viac úrovní. Email, čet, instant Messenger - IM (ICQ, MSN, skype, yahoo a pod.), môžu byť využívané na vysielanie alebo prijímanie agresívnych správ vedúcich k obťažovaniu až manipulácii. Hry z hľadiska agresivity môžu mať na jednej strane charakter uvoľňovací na druhej podporujúci agresivitu. Mnohé stránky s charakterom informácie pre určité záujmové skupiny popisujú alebo zobrazujú rôzne agresívne aktivity a akcie, vyzdvihujú agresívne správanie, propagujú symboly smerujúce k agresívnemu vynucovaniu moci a nadvlády.

Útočník si svoje teritórium ako i obeť vždy vyhľadáva. Ohrozujúce je reagovanie na vysielané podnety vrátane náhodného zdanlivo pasívneho surfovania na týchto stránkach. Je to skrytá prevažne anonymná manipulácia.

Najdôležitejší faktor pri formovaní správania človeka je rodinné prostredie, vzťahy v rámci rodiny, kultúra jej členov, akým vzorom sú pre svoje deti, aká je ich starostlivosť o deti a vzájomná úcta, ako sa stavajú k riešeniu problémov, aký majú hodnotový rebríček, ako sa správajú k iným ľuďom, k majetku svojmu a k cudziemu, aký je ich postoj k svojmu okoliu a pod.

Hneď po rodine zohráva najdôležitejšiu úlohu škola, v nej hlavne pedagógovia a spolužiaci. Učiteľ v živote žiaka zohráva mimoriadnu rolu nielen pre aktuálnu prítomnosť, ale i pre jeho budúcnosť. Je to človek ponúkajúci vedomosti, vzťah, dôveru, priateľstvo, autoritu a akceptáciu.

Významnú úlohu a vzor správania ďalej zohráva rovesnícka skupina hlavne v puberte. V dospelosti je to spoločenstvo združujúce ľudí podľa záujmov, životného štýlu, filozofie a hierarchie hodnôt , ktorá ich spája. Agresor sa sám nezastaví. Obete a objekty stále rozširuje. Je schopný poškodzovať veci súkromné ale i spoločné. Útočí na mladších i starších, nezastaví sa ani pred autoritou. Na svoju realizáciu zdanlivej moci využíva všetky dostupné prostriedky. To znamená nielen priamy osobný kontakt, ale i anonymný, ktorý mu umožňuje manipulovať s neobmedzeným množstvom ľudí. Najľahšie sa získavajú deti, mladí dospelí a psychicky slabšie osobnosti.

Agresor vyvoláva pocity neistoty, strachu, časté zdravotné problémy ako sú bolesti hlavy, ranné nevoľnosti, búšenie srdca, vznik rôznych neurotických prejavov. U mladších detí sa môžu dostaviť nočné mory, pomočovanie, zajakávanie. Strata záujmu o školu, zhoršenie prospechu, záškoláctvo, únik od priateľov, únik do izolácie. Výrazne sa znižuje sebaúcta, zvyšuje sa pocit bezmocnosti, stráca sa sebadôvera. Objavuje sa depresia, sebadeštrukčné pokusy až túžba uniknúť - nežiť.

Všetci by mali poznať zákon, ktorý chráni každého človeka ako i majetok pred agresívnym správaním. Každý musí byť informovaný nielen o svojich právach ale i o povinnostiach. Každý človek je povinný udalosť agresívneho správania, ubližovania a poškodzovania oznámiť na príslušných orgánoch (polícia, sociálny odbor, prípadne na linku pomoci).

Každý má právo na kvalitné prežitie svojho života. Obeť na ochranu a pokojný život, agresor na zmenu. Dôležité je hneď na začiatku zastaviť prvé známky negatívneho správania. Agresor musí dostať hranice, za ktoré nemôže ísť. Hranice musí dostať od rodičov, pedagógov, rovesníkov, od svojej partie od spoločnosti. V prípade, že to nepomôže, treba do situácie zapojiť zákonodarcov. Riešenie situácie neodkladajte, ak je potrebné vyhľadajte a využite sieť odborníkov, sociálnych pracovníkov, psychológov a pod.

Agresivita nie je izolovaný problém, preto je potrebný spoločný prístup hľadania pomoci, odhaľovania motivácie a nachádzania vhodných foriem riešenia v súčinnosti úzkej spolupráce odborníkov a inštitúcií. Cieľom týchto krokov je presmerovanie negatívnej energie na pozitívnu, čo následne ponúka optimálnu kvalitu života.

Označuje neférové a deštruktívne správanie, ktoré je väčšinou spojené so športom, prevažne futbalom, hokejom. Ide o agresívne a násilné prejavy, vulgárne a slovné útoky často končiace fyzickým zranením.

Vznik futbalového chuligánstva sa spája s anglickými rowdies (preto sa často nazýva aj „anglická choroba“) na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia. Následne sa začali skupiny organizovať, vytvárať kluby, plánovať svoju činnosť, výjazdy a rozvíjali sa aj medzinárodné kontakty s podobnými klubmi.

Futbalové chuligánstvo tvorí rizikovú kontrakultúru prevažne mladých ľudí, ktorí si týmto spôsobom hľadajú spriaznenú sociálnu skupinu. Môže ísť o ľudí, ktorí majú problém sa vyrovnať sami so sebou, majú nízke sebavedomie, sebahodnotenie a ťažko sa presadzujú v bežnom živote. Medzi chuligánov však patria aj vzdelaní a úspešní ľudia, pre ktorých je táto činnosť športom a relaxom vymykajúca sa bežným spoločenským normám.

Je ťažké jednoznačne stanoviť, kto tvorí chuligánov. Niektorí odborníci hovoria o tom, že ide hlavne o mladých, nevzdelaných ľudí, zo sociálne znevýhodnených vrstiev, prípadne z rozvráteného rodinného prostredia. Na druhej strane ich kritici tvrdia, že nie je možné takto striktne určiť skupinu chuligánov. Podľa nich ide o rôznorodé zoskupenia s rozličnými charakteristikami jednotlivcov, ktorých spája fenomén športového chuligánstva a jeho pravidlá.

Chuligánstvo rozhodne nepatrí k lacnému spôsobu trávenia voľného času - ceny vstupeniek a cestovného stúpajú hlavne pri zájazdoch do zahraničia. Tie si zároveň vyžadujú aj najviac času, čo sa prejavuje čerpaním dovoleniek, neplateného voľna alebo absenciou zo školy.

Chuligánstvo je založené na skupinových aktivitách - organizujú sa kluby, skupiny, partie, ktoré združujú jednotlivcov a spoločne realizujú svoje aktivity. Medzi hlavné činnosti, ktorými sa prejavujú chuligáni patrí:

• Vniknutie na hraciu plochu.
• Hádzanie predmetov na hráčov, rozhodcov, iných fanúšikov.
• Agresívne hádky s políciou, organizátormi.
• Vyhrážanie sa fyzickým útokom.
• Poškodzovanie majetku (sedačiek, vlakov, áut).
• Fyzické útoky voči ostatným fanúšikom, organizátorom, polícii, rozhodcom.
• Agresivita pri presunoch v dopravných prostriedkoch (demolovanie vlakov, autobusov, staníc, vyhrážky cestujúcim, fyzické ataky na okoloidúcich).

Športoví chuligáni sa v súčasnosti organizujú a koordinujú svoju činnosť aj prostredníctvom internetu, čím sa stávajú prístupní a videní širokému okruhu ľudí. Od polovice 90. rokov vznikajú internetové časopisy, web stránky, portály, na ktorých sa delia so svojimi zážitkami.

Skupiny chuligánov na svojich web stránkach uverejňujú:

• Fotografie a videá zo vzájomných bitiek, výtržností na štadiónoch.
• Presné popisy výjazdov (koľko ľudí a kde vycestovalo, aké boli pravidlá bitiek, na koho útočili...).
• Štatistiky výtržností (koľko chuligánov bolo zranených, zatknutých, aké boli najvážnejšie zranenia, koľko policajtov bolo zranených, aké boli škody na majetku, kto bol najvýraznejším výtržníkom...).
• Správy o svojej činnosti, plánované akcie.
• Propagáciu tohto životného štýlu, násilia.

Prostredníctvom internetu sa dajú jednotlivé skupiny veľmi jednoducho koordinovať, môžu si vymieňať skúsenosti, rady a podobne. Ide hlavne o:

• Prípravu a koordináciu stretnutí a násilností (bitkárska liga, tretí polčas).
• Výmenu zberateľských predmetov.
• Zdieľanie videí, fotografií.
• Predaj tričiek, šálov, zbraní.
• Tipy na miesta, kde je možné usporiadať stret dvoch klubov a vyhnúť sa polícii.
• Vytváranie medzinárodných „družieb“ klubov.
• Diskusie o pravidlách nastávajúcich bitiek, výsledkoch minulých.
• Odporúčania na bary, krčmy, v ktorých sa stretávajú.

Správanie športových chuligánov sa často dostáva do rozporu so zákonom, najmä ak ide o násilie voči skupine a jednotlivcovi, útok na verejného činiteľa, poškodenie veci a majetku, výtržníctvo, podnecovanie k národnostnej a rasovej neznášanlivosti, ubližovanie na zdraví...

Vzhľadom na to, že tento druh násilia nejavil od svojho vzniku tendenciu ustupovať vstúpili do platnosti dohovory a nariadenia, ktoré majú za cieľ eliminovať dôsledky a vyhnúť sa tomuto druhu násilností.

Zákon č. 300/2005 Z.z. – Trestný zákon v znení neskorších prepisov

• §144 Úkladná vražda - Kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou.
• §145 Vražda - Kto iného úmyselne usmrtí.
• §147 Zabitie - Kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť.
• §155 Ublíženie na zdraví - Kto inému spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.
• §156 Kto inému úmyselne ublíži na zdraví.
• §157 Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa.
• §245 Poškodzovanie cudzej veci - Kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.
• §359 Násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi - Kto sa skupine obyvateľov vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, alebo spôsobením škody veľkého rozsahu, alebo kto použije násilie proti skupine obyvateľov.
• §360 Nebezpečné vyhrážanie - Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.
• §364 Výtržníctvo - Kto sa dopustí verbálne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejne prístupnom
  1. hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku,
  2. hrubým spôsobom ruší zhromaždenie občanov, alebo vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku, vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík na takom mieste.

Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí.

Zákon č. 300/2005 Z.z. - Trestný zákon

• §364 - Výtržníctvo - Kto sa dopustí verbálne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejne prístupnom
  1. hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku,
  2. hrubým spôsobom ruší zhromaždenie občanov, alebo
  3. vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku, vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík na takom mieste
• §155 - Kto inému spôsobí ťažkú ujmu na zdraví
• §156 - Kto inému úmyselne ublíži na zdraví

http://www.futbal.rasizmus.sk
http://www.radaeuropy.sk/?1413 - Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí.
http://www.minv.sk/extremizmus
http://www.wikipedia.sk - Online encyklopédia

• O agresivite a násilí sa otvorene rozprávajte. Poznajte svoje práva a práva ostatných. Upozorňujte najmä deti na rôzne nebezpečenstvá, zaujímajte sa kde, ako a s kým trávia voľný čas, s kým telefonujú, mailujú, četujú, s kým sa stretávajú. Menšie deti pravidelne kontrolujte, rozprávajte sa o spolužiakoch a zážitkoch zo školy. Nájdite deťom vhodné voľno-časové aktivity, ktoré im vyplnia čas po škole. Veľa výtržníkov sa k tejto činnosti dostalo hlavne kvôli nude.
• Zaregistrovanú agresivitu hneď v začiatkoch riešiť!
• Sledujte, či vaše dieťa nehrá hry, ktoré obsahujú vulgarizmy. Hry sa označujú:
  
• Sledujte, či vaše dieťa nehrá hry, ktoré môžu pôsobiť na dieťa desivo až hrozivo. Hry sa označujú:
  
• Sledujte, či vaše dieťa nehrá hry, ktoré zobrazujú násilie. Hry sa označujú:
  
• V prípade, že sa vaše dieťa dostalo do skupiny chuligánov, vyhľadajte sociálne poradenstvo. V zahraničí ale aj u nás sa začína odborná pomoc špecializovať na sociálnu a terénnu prácu s fanúšikmi, na prevenciu diváckeho násilia.
• V zahraničí vyhľadajte „Fan Ambassy“ počas veľkých súťaží (ME, MS) – koordinačné centrá pre fanúšikov. Tieto centrá poskytujú informácie o ubytovaní, vstupenkách, organizácii podujatia a bezpečnostných opatrení. Pokiaľ sa chystáte vycestovať ako fanúšik, je to ideálny spôsob ako sa dostať k potrebným informáciám, a tak sa chrániť pred klubovým chuligánstvom.
• Internet môže byť nebezpečný. Oboznámte dieťa o tom, že tak ako v bežnom živote aj na internete alebo pri mobilnej komunikácii, číha nebezpečenstvo. Môžete použiť príklad s elektrinou. Je to rovnako ako internet potrebná a nenahraditeľná vec, ale je to rovnako ako internet pri nezodpovednom používaní nebezpečná vec pre vaše zdravie alebo dokonca pre život. Pri internete na rozdiel od elektriny stále chýba takáto skúsenosť, či skôr osveta.
• Nikdy neviete, kto je v skutočnosti na druhej strane internetu alebo mobilu. Na druhej strane môže byť človek, ktorý klame o svojom veku, pohlaví, záujmoch, vzhľade a podobne. Takýto ľudia chcú deťom veľmi ublížiť a sú to:
  • pedofili...
  • ľudia, ktorí chcú fotografie a videá detí...
  • navádzajú na užívanie drog...
  • navádzajú na šikanovanie, alebo šikanujú deti...
  • nenávidia určité skupiny ľudí...
  • správajú sa agresívne, násilne...
  • chcú sa s deťmi tajne stretnúť, ublížiť im, uniesť ich...
  • získať osobné údaje o dieťati, jeho rodine, kamarátoch...
  • chcú oklamať, podviesť dieťa...
  • návádzajú na sebapoškodzovanie...
• Nie je bezpečné dávať na internet alebo cez mobil svoje osobné údaje. Vysvetlite deťom, čo sú to osobné údaje a prečo je nebezpečné zverejňovať svoje pravé meno a priezvisko, svoju fotografiu, video, vek, emailovú adresu, telefónne číslo, adresu domov, adresu školy, majetkové pomery, prístupové mená a heslá alebo iné osobné údaje (záľuby, opis vzhľadu, povahy, znalosti, zručnosti, vzdelanie, obľúbené veci, túžby...). V prípade, že je nevyhnutné takéto údaje poskytnúť, musia o tom vedieť rodičia alebo učitelia.
• Pri kontrolných otázkach, ktoré sa používajú ako pomoc pri strate hesla, zvoľte odpoveď, ktorú okrem vás nikto nepozná.
• S nikým, s kým sa dieťa zoznámilo iba cez internet alebo mobil, sa nesmie stretávať samé osobne. Tak ako v reálnom živote nechodia deti na stretnutie s neznámou osobou bez sprievodu niekoho ďalšieho, najlepšie rodiča, alebo aspoň súrodenca, kamaráta, tak aj na stretnutie s neznámou osobou, s ktorou sa dieťa zoznámilo iba cez internet alebo mobil, je stretnutie veľmi nebezpečné. Ak už dieťa ide na stretnutie, tak vždy aspoň s kamarátom. Rodičom by malo oznámiť na aké stretnutie ide, za kým ide, kde a kedy sa plánuje vrátiť. Stretnutie by malo byť na verejnom mieste, kde je veľa ľudí. Znakom bezpečnejšieho stretnutia je, že tomu, čo pozýva, nevadí, že dieťa príde s rodičom alebo inou dospelou osobou. Ak mu to vadí, ten človek nemá čisté úmysly.
• Buďte podozrievavý voči človeku, ktorý dieťa presviedča, aby zatajovalo svoje internetové kamarátstvo pred rodičmi, alebo vystupuje ako teenager, ale nevie väčšinu odpovedí na otázky, ktoré bežne rovesníci poznajú. Takýto človek chce deťom ublížiť, a preto klame a navádza, aby zatajili pozvanie na stretnutie s ním, aby si zmazali históriu četu, jeho emaily, sms, mms správy, a podobne.
• Použitie lokalizačných služieb mobilného telefónu dieťaťa neznámou osobou je nebezpečné. Vďaka lokalizácii môže ktorákoľvek osoba vyhľadať miesto pobytu dieťaťa, ak mu to samo z nevedomosti umožní.
• Bluetooth spojenie cez mobilný telefón dieťaťa s neznámou osobou je nebezpečné. Pomenujte mobilný telefón dieťaťa tak, aby z neho nebolo hneď jasné, že sa jedná o dieťa.
• Nie všetko, čo je na internete, je pravda. Vysvetlite deťom, nech neveria všetkému čo nájdu na internete. Informácie si je potrebné porovnať z viacerých zdrojov a v prípade nejasností sa poradiť s rodičmi alebo učiteľmi v škole.
• Ak dieťa na internete alebo cez mobil niečo vyľaká, našlo niečo škaredé, desivé, niečo z čoho sa cíti trápne, zraňuje ho to alebo ohrozuje, vysvetlite mu, že to nie je jeho chyba.
• Ak sa dieťa cíti nepohodlne alebo trápne pri online konverzácii, má právo ju okamžite prerušiť a odísť z četovej miestnosti. Ak sa pritom snažil človek zaviesť tému do sexuálnej oblasti nech dieťa o tom povie rodičom, alebo v škole učiteľom.
• Váš domáci počítač (alebo hraciu konzolu) postavte do obývacej izby alebo na iné spoločné prístupové miesto v byte. Najlepšie tak, aby rodič mal vždy výhľad na monitor. Nedávajte počítač do detských izieb. Majte dobrý prehľad o všetkých ďalších počítačoch, ktoré sú deťom prístupné.
• Stanovte medzi deťmi a rodičmi jasné pravidlá pre používanie internetu. Urobte si rozvrh na dni a presný čas, kedy má dieťa povolenie stráviť čas na internete, najlepšie v čase vašej prítomnosti. Podpísanú zmluvu vystavte v blízkosti počítača na viditeľnom mieste. Nezabudnite, ak si s vaším dieťaťom vytvoríte pravidlá o používaní internetu, stanovte si práva a povinnosti pre obe strany. Pravidla, by sa mali pravidelne aktualizovať. Vzor takejto „rodinnej zmluvy“ nájdete na stránkach Zodpovedne.sk.
• Najmenšie deti by nemali používať četovacie miestnosti bez moderátora, v ktorých môže byť dieťa najviac ohrozené.
• Vytvorte medzi dieťaťom a rodičom vzťah vzájomnej dôvery. Majte prehľad o prezývkach (nickname) vašich detí, ktoré používajú na internete. Buďte opatrný, nebuďte dotieravý pri kontrole dieťaťa, vzájomná dôvera je veľmi dôležitá. Prílišná kontrola by mohla dieťa dohnať ku skrývaniu a zatajovaniu činností. Netrestajte dieťa za to, čo nie je jeho chyba, môže vám prestať dôverovať a mať strach a neistotu pri zdôverovaní sa s nejakým problémom. Je potrebné sa s deťmi veľa rozprávať, upozorniť ich na rôzne nebezpečenstvá, zaujímať sa a vedieť kde a ako trávia voľný čas, s kým telefonujú, mailujú, četujú, s kým sa stretávajú. Menšie deti si vyžadujú pravidelnú kontrolu. Ponúknite deťom adekvátne, zmysluplné a zaujímavé mimoškolské aktivity. Všímajte si viac svoje okolie. Nebuďte ľahostajní ani k cudzím deťom.
• Dôveruj, ale preveruj. Nie vždy sa dieťa zdôveruje rodičom, preto nezabudnite sledovať jeho nálady, zvyky, zmeny nálad a správanie, ktoré môže byť kľúčom k objasneniu príčiny. Kontrolujte, ktoré stránky navštevuje, s kým si píše emaily, hovorte s ním s kým a o čom si píše. Ak dieťa chodí na stránky s nevhodným obsahom, je možné pomocou filtra zakázať prístup na tieto stránky. Ak nechcete aby dieťa bolo vystavené riziku pri otváraní emailov, nainštalujte si program, ktorý povolí otvorenie emailu iba od známych ľudí zo zoznamu, adresáru. Pokiaľ to uznáte za vhodné, používajte monitorovacie nástroje, ktoré vám umožnia získať prehľad o chovaní vášho dieťaťa na internete.
• Dbajte, aby dieťa hralo iba hry, ktoré sú určené správnej vekovej skupine a s vhodným obsahom. Počítačové hry alebo hracie konzoly sú zatriedené podľa veku hráčov do skupín 3+, 4+, 6+, 7+, 12+, 16+, 18+. Obsahové ohrozenia hráčov sa delia na skupiny:
  • hra obsahuje vulgarizmy,
  • hra obsahuje diskriminačné prvky tj. obsahuje zobrazenia alebo materiály, ktoré môžu nabádať k diskriminácii,
  • hra znázorňuje užívanie drog,
  • hra môže pôsobiť na dieťa desivo až hrozivo,
  • hra znázorňuje nahotu alebo iné sexuálne správanie,
  • hra zobrazuje násilie,
  • hra, ktorá nabáda alebo vyučuje hazardné hry.
• Pri výbere školy, mládežníckeho klubu, centra voľného času, letných táborov a podobne sa informujte, aké majú jednotlivé organizácie vypracované programy prevencie voči e-ohrozeniam. Medzi e-ohrozenia patria:
  • Pedofília, pornografia (Pedofília, pornografia, sexuálne obťažovanie, sexturizmus, zverejňovanie erotiky...)
  • Závislosti (Drogy, bulímia, anorexia, sekty, sebapoškodzovanie, návody na samovraždy, gambling, závislosť na internete, mobiloch, esemeskách, počítačových hrách...)
  • Šikanovanie (Bullying, zastrašovanie, ponižovanie, zosmiešňovanie, ohováranie, nadávanie, happy slapping, online stopovanie...)
  • Diskriminácia (Xenofóbia, rasizmus, nacizmus, neofašizmus, totalitný režim...)
  • Násilie (Agresivita, terorizmus, klubové chuligánstvo, flaming, hate speech...)
  • Stretnutie s neznámou osobou (Internetové známosti, grooming, obchodovanie s deťmi...)
  • Poskytovanie osobných údajov (Poskytovanie kontaktných, osobných údajov, majetkové pomery, phishing...)
  • Internetové podvody (Počítačová kriminalita, falšovanie počítačových údajov, porušenia autorských a príbuzných práv...)
• Neustále sa informujte, vzdelávajte, zlepšujte svoje zručnosti na internete, v mobilnej komunikácii a nových technológiách. Súčasná generácia vyrastá s internetom a ich znalosti (aj jazykové), zručnosti sú vo väčšine prípadov lepšie ako u ich rodičov. Preto je potrebné snažiť sa s nimi aspoň držať krok a tak chrániť deti, seba a celú rodinu. Sledujte odbornú tlač, prípadne internetové stránky zaoberajúce sa danou problematikou.
• Zvyšujte povedomie, šírte osvetu o zodpovednom používaní internetu, mobilu a nových technológií.
• Komunikujte s inými rodičmi, učiteľmi, vymieňajte si informácie a poznatky.
• Správajte sa Zodpovedne.sk! Na internete alebo pri mobilnej komunikácii sa správajte tak ako v ozajstnom živote. Vysvetlite deťom, aby, neurobili niečo, čo by v skutočnom živote nespravili. Pravidlá slušného správania sa na internete nazývajú netiketa.