Netolerancia na internete
Diskriminácia, rasizmus, xenofóbia, extrémizmus
Internet je voľný a slobodný virtuálny priestor. Na jednej strane sa tu každý môže realizovať, vytvárať niečo nové, každý si môže nájsť svoje vlastné miesto. Na druhej strane sa však na internete môžu prezentovať aj ľudia s netolerantnými názormi. Keďže môže na internete každý uverejniť, čo len chce, prináša to väčšie nároky na kritické myslenie – schopnosť odlíšiť to, ktoré informácie sú pravdivé a ktoré sú skreslené alebo nepravdivé.
Pojmy
Diskriminácia: je nespravodlivé a nežiaduce konanie, keď sa zaobchádza s človekom či skupinou ľudí inak, ako s iným človekom na základe jeho odlišnosti, napr. rasového alebo etnického pôvodu, zdravotného či mentálneho stavu, veku, pohlavia, sexuálnej orientácie alebo vierovyznania.
Rasizmus: je diskriminačná teória, ktorá rozdeľuje ľudí podľa rasy. Podľa zástancov rasizmu možno ľudský druh rozdeliť do niekoľkých kategórií, ktoré možno zoradiť do hierarchickej štruktúry, čiže posúdiť, ktorí ľudia sú lepší a ktorí horší. Na základe tohto delenia má potom jedna skupina väčšie práva a výhody ako ostatné. Xenofóbia: sa používa na označenie neopodstatneného strachu a nenávisti voči neznámemu a odlišnému, predovšetkým voči cudzincom.
Extrémizmus: je definovaný ako ideológia alebo správanie, ktoré sa významným spôsobom odlišujú od všeobecne akceptovaných noriem. Extrémizmus býva často spájaný s rasovou, národnostnou, prípadne náboženskou neznášanlivosťou. Vyhranený extrémizmus je sprevádzaný verbálnou alebo fyzickou agresivitou.
Hate speech: je nenávistný, hanlivý prejav, diskriminujúca forma agresie voči jednotlivcovi alebo skupine na základe ich príslušnosti k nejakej menšine. V spojitosti s internetom sa tiež používa výraz Cyberhate.
Kde sa môžete na internete stretnúť s netoleranciou:
Čet: najčastejším miestom, kde sa môžete stretnúť s takto motivovanými komentármi a útokmi, sú rôzne čety. Deti a mladí ľudia vnímajú vzájomné útočenie na čete ako spôsob zábavy alebo spôsob zbavovania sa napätia. U nás bývajú vhodným terčom útokov predovšetkým Rómovia, Maďari a ľudia s inou sexuálnou orientáciou. Účelom týchto komentárov nebýva ani tak šírenie rasistických a extrémistických myšlienok, ale skôr snaha vyprovokovať druhú stranu, slovne „sa pobiť“. V internetovom slangu sa pre označenie podobného správania používajú aj výrazy flaming (zverejňovanie urážlivých správ, doslova chrlenie plameňa) alebo trolling (zverejňovanie provokatívnych, poburujúcich komentárov, ktoré nesúvisia s témou s cieľom upútať pozornosť).
Diskusné fóra, diskusie k článkom: rasistické, diskriminujúce alebo xenofóbne názory a komentáre nájdete na internete aj v rôznych diskusiách a fórach. Diskusie väčšinou odrážajú postoje, predsudky a aktuálnu klímu v spoločnosti, napätie v ľuďoch. Stávajú sa tak priestorom pre vyjadrenie frustrácie, hnevu a nespokojnosti. Úmyslom diskutujúceho nie je skutočná diskusia – výmena názorov a snaha o vzájomné pochopenie, ale potreba uvoľniť napätie. Medzi témy, ktoré patria na Slovensku ku kontroverzným a najviac odrážajú netoleranciu voči odlišnosti, patria rómska a maďarská problematika, postoje k ľuďom s inou sexuálnou orientáciou, židovská otázka. Podobné diskusie bývajú na niektorých stránkach (napríklad online denníky, spravodajstvo) sledované administrátorom. Ten príspevok odstráni, ak jeho autor porušuje pravidlá diskusie, čiže aj keď obhajuje násilie, nenávistné postoje a netoleranciu voči minoritám. Pre nenávistné prejavy v internetovom prostredí, v ktorých autor útočí na niekoho na základe odlišnosti človeka alebo skupiny (napr. národnostnej, rasovej, sexuálnej a pod.) sa používa aj anglický výraz hate speech.
Hoax: na podnecovanie nenávisti sa používa aj šírenie nepravdivých alebo nepresných informácií pomocou tzv. hoaxov. Príkladom sú správy o výške sociálnych dávok pre Rómov a iné.
Blogy, osobné stránky, sociálne siete: ďalšími miestami pre prezentovanie netolerantných postojov a extrémistických názorov sú osobné webstránky a blogy. Texty autorov sa pohybujú od nespokojnosti až po priame násilné a nenávistné vyjadrenia. Podobným priestorom sú aj sociálne siete, kde vznikajú tzv. nenávistné skupiny alebo stránky na zverejňovanie videí. Ľudia v pridávaných komentároch, dokonca pod vlastným menom, prezentujú svoje názory, zachádzajúce až po propagáciu vraždenia alebo genocídy.
PRÍKLAD
Skupina Obetujem 2 evri na kúpu ostrova pre cigáňov!! na Facebooku má 30 839 členov.
Skupina Nechceme stranu maďarskej koalície (SMK) v Slovenskej politike! na Facebooku sa páči 10 815 ľuďom.
Skupina Som zásadne proti zvrátenému pochodu homosexuálov v Bratislave na Facebooku sa páči 4 566 ľuďom.
Skupina Žiadne výhody cigáňom na Facebooku bola odstránená na základe výzvy Občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu.
Podmienky pre publikáciu podobných textov, videí a komentárov alebo ich následné odstránenie sú skôr vecou verejnej diskusie o tom, pokiaľ siaha sloboda slova a kde už začína prekračovanie hranice zákona (napr. o hanobení rasy alebo o podnecovaní k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti). Do istej miery ich môže regulovať alebo moderovať prevádzkovateľ stránky, čo je vhodné najmä na portáloch, ktoré sú určené pre deti a dospievajúcich. Pozitívnym riešením v tejto oblasti však nie je zvyšovanie kontroly alebo cenzúry internetu z pozície moci. Skôr postupné zvyšovanie tolerancie voči odlišnosti v spoločnosti a tiež aktivity návštevníkov stránok, ktorí môžu vyjadriť svoj nesúhlasný postoj voči podobným komentárom a útokom.
Webstránky extrémistických hnutí: internet je vhodným zázemím pre rôzne extrémistické skupiny (rasistické, xenofóbne, nacistické). Prostredníctvom neho môžu propagovať svoje myšlienky, idey a posolstvá, vzájomne komunikovať, získavať nových členov a rozširovať sieť. Zároveň im poskytuje možnosť celosvetovo veľmi efektívne organizovať svoje aktivity – pochody, demonštrácie, stretnutia. Vzniká množstvo internetových stránok, ktoré propagujú hnutia a na ktorých ich členovia umiestňujú dokumenty, fotografie, videá zo svojich podujatí, organizujú výmenu predmetov a literatúry. Extrémistické posolstvá bývajú niekedy šírené aj nepriamo – cez hudbu alebo hry. Medzi typické symboly propagácie nacizmu patrí používanie čísloviek 18 (poradie prvých písmen abecedy od slov Adolf Hitler), 88 (Heil Hitler) alebo 14 (podľa počtu slov v citáte od Davida Lanea).
V Slovenskej republike je šírenie takýchto myšlienok na internete trestné. Podľa zákona ide o: Podporu a propagáciu skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd; Hanobenie národa, rasy a presvedčenia alebo Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Avšak väčšina slovenských webstránok s takýmto obsahom sa nachádza na amerických serveroch. Na území USA platí 1. dodatok k Ústave USA o slobode slova t.j. za prejav slobody slova sa považuje aj nenávistný prejav na internete, propagácia Tretej ríše a fašizmu, spochybňovanie holokaustu atď. Trestnoprávny postih autorov obsahu webstránok je preto značne obmedzený.
Extrémistické hnutia používajú špeciálne stratégie šírenia myšlienok a získavania prívržencov:
Vytipovanie si vhodného cieľa: Extrémistické skupiny sa pri hľadaní nových prívržencov často zameriavajú na dospievajúcich, ktorí bojujú s vlastnými pocitmi menejcennosti a absenciou zmyslu života. Využívajú ich zraniteľnosť, nahromadený hnev a frustráciu. Neistý a osamelý tínedžer sa môže stať ľahkým terčom – v extrémistickej skupine získava pocit sily a identity. Zrazu je pre niekoho dôležitý, niekto ho potrebuje, môže bojovať za spoločný cieľ. Zažíva pocit výnimočnosti – my, naša skupina, sme lepší ako tí ostatní.
Vytváranie dojmu dôveryhodnosti informácií: Údaje, ktoré používajú extrémistické hnutia na podloženie svojich myšlienok, bývajú zamaskované ako „historické“ alebo „vedecké“. Opierajú sa o odborný jazyk alebo zistenia odborníkov, výskumníkov a o iné autority, často morálne a nespochybniteľné. Informácie vytrhnú z kontextu alebo ich prekrútia a prispôsobia svojim potrebám. Používajú argumentáciu, ktorá sa javí na prvý pohľad ako jasná, ale v skutočnosti je postavená na logicky chybných úsudkoch, zamieňa príčiny a následky. Svoje názory a presvedčenia prezentujú ako absolútnu pravdu.
Vzbudzovanie strachu a manipulácia: Extrémisti sa snažia v ľuďoch vyvolať pocit strachu. Prezentujú nejakú skupinu ľudí ako hrozbu pre spoločnosť, ktorú je potrebné za každú cenu zastaviť. Vykresľujú katastrofické scenáre, čo sa stane, keď s tým nikto nič neurobí. Na ospravedlnenie násilia používajú argumentáciu v štýle „keď môžu oni, môžeme aj my“.
Ako chrániť seba a svoje deti pred netoleranciou na internete
Filtrovanie obsahu: Pri menších deťoch je možné použiť filtre. Tie vytriedia stránky, na ktorých by sa mohli stretnúť s netoleranciou. Žiadny filter však nie je úplne spoľahlivý a efektívny. Ak filter selektuje na základe zoznamu stránok, tak v ňom nikdy nebudú zahrnuté všetky stránky. Ak selektuje podľa kľúčových slov, vytriedi aj stránky, ktoré prinášajú spoľahlivé a dôveryhodné informácie k danej téme.
Filtrovanie obsahu: Pri menších deťoch je možné použiť filtre. Tie vytriedia stránky, na ktorých by sa mohli stretnúť s netoleranciou. Žiadny filter však nie je úplne spoľahlivý a efektívny. Ak filter selektuje na základe zoznamu stránok, tak v ňom nikdy nebudú zahrnuté všetky stránky. Ak selektuje podľa kľúčových slov, vytriedi aj stránky, ktoré prinášajú spoľahlivé a dôveryhodné informácie k danej téme.
Spoľahlivé zdroje informácií: Hľadajte informácie na spoľahlivých stránkach. Takéto stránky môžu patriť známej a overenej inštitúcii, štátnej alebo vzdelávacej, neziskovej organizácii, ktorá sa venuje danej téme a podobne. Pozrite si tiež, kto stránku prevádzkuje alebo spolufinancuje. Dôveryhodné stránky môžu byť podporované štátnymi inštitúciami alebo Európskou úniou. Môžete sa tiež pozrieť, čo o prevádzkovateľoch stránky píšu inde.
Stratégia „Hate speech - more speech“: Potlačenie a vytesnenie nenávistných prejavov sa dá jednoducho dosiahnuť aj „prekričaním“ týchto prejavov. Pri každom nenávistnom prejave, ktorý objavíte v blogoch a diskusiách vyjadrite neútočne, ale jednoznačne svoj odmietavý názor.
Venujte pozornosť aktivitám dieťaťa na internete: Rozprávajte sa o tom, s čím sa na internete stretlo a aké stránky navštevuje. Povzbudzujte ho, nech sa vás spýta, ak natrafí na niečo, čomu nerozumie. Rovnako nech vám porozpráva, keď sa mu stane niečo nepríjemné alebo mu niekto ubližuje.
Rozvoj kritického myslenia: Najúčinnejšou ochranou detí pred diskrimináciou a rasizmom na internete (a aj v bežnom živote) je rozvoj kritického myslenia. To je najvýznamnejšia úloha rodičov. Učiť deti vnímať rozmanitosť navôkol, prijímať ju a nevytvárať si predsudky. Rodina je prvým zdrojom informácií, ktorý deti majú.
Deti sa učia od rodičov a preberajú ich postoje a hodnoty. Sú pritom veľmi vnímavé, a zachytia aj nevyslovené názory a postoje, ktoré sa odrážajú v správaní rodičov.
Nakoľko ste vy sami schopní kriticky rozmýšľať a pozerať sa na ľudí a udalosti okolo vás bez predsudkov, natoľko to bude vedieť aj vaše dieťa. Ak mu to chcete odovzdávať, začnite najprv u seba. Zaujímajte sa o históriu a politické dianie, porovnávajte rôzne názory a postoje, hľadajte pravdu. Naučte sa rozpoznávať prejavy nenávisti: hákové kríže, znaky, kresby, ponižovanie ľudí, násilné videá, snahu manipulovať a kontrolovať. Buďte aktívni vo vyjadrovaní svojich postojov a názorov, zapájajte sa do verejného diania, neprehliadajte diskrimináciu okolo vás.
Podporujte vaše dieťa aj v tom, aby sa spoliehalo samo na seba, rozhodovalo samo za seba, bez dohľadu autority, ktorá by mu povedala, čomu má veriť a čomu nie. K tomuto ho vediete postupne. Dieťa sa to naučí iba vtedy, ak mu na to dávate priestor – umožníte mu rozmýšľať samostatne, diskutujete s ním a nevnucujete mu váš názor ako jediný správny. Môžete ho však pri objavovaní pravdy sprevádzať a ukazovať mu, ako môže nájsť rôzne zdroje informácií a ako ich môže porovnávať.
Postoj k rasizmu a nenávisti na internete – scenár rozhovoru
Príklad podľa Hate on the Internet: A Response Guide for Educators and Families, http://www.partnersagainsthate.org/publications/hoi_full.pdf
Opis situácie pre dieťa: Tvoj kamarát, s ktorým si sa zoznámil na čete, ti navrhne komunikáciu v súkromnej miestnosti. Ako sa spolu rozprávate len sami dvaja, kamarát začne hovoriť o tom, ako nenávidí Židov. Spýta sa ťa, či si už počul o holokauste. Keď odpovieš, že áno, tak ti povie, že je to všetko iba kopa klamstiev, ktoré si Židia vymysleli a že nič také sa v skutočnosti nestalo. Dá ti adresu webovej stránky, ktorá potvrdzuje to, čo hovorí.
Otázky pre dieťa:
- Pokračoval by si v četovaní s týmto kamarátom? Prečo áno alebo prečo nie?
- Čo by sa mohlo stať, keby si pokračoval v četovaní?
- Pozrel by si sa na stránku, ktorú ti tento kamarát odporúčal?
- Čo všetko vieš o tomto kamarátovi? A čo všetko o ňom netušíš?
- Mal by si porozprávať niekomu o tomto rozhovore? Ak áno, tak komu? Prečo je to dôležité?
Čo môže urobiť rodič: Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, či je nebezpečné navštevovať stránky, ktoré vytvárajú ľudia, ktorí podporujú nenávisť, rasizmus alebo šíria nepravdivé informácie.
Preskúmajte spolu s dieťaťom internetové stránky a hľadajte historické pramene o tom, ako to naozaj bolo s holokaustom (napríklad na stránke: http://www.holokaust.sk/).
Príklad
Zadajte do vyhľadávača kľúčové slová „David Lane“ a porovnajte obsah informácií na stránkach Metapedia.org: „David Lane bol americký filozof a aktivista“, so stránkou Wikipedia.org: „David Lane was an American white nationalist leader and convicted felon.“ V preklade to znamená: „David Lane bol americký vodca bieleho nacionalizmu a odsúdený zločinec“.Tipy pre deti a tínedžerov
- Ak sa ti na internete niekto vysmieva alebo na teba útočí, nemá na to právo. Povedz o tom niekomu dospelému, nahlás nepríjemné správanie administrátorovi stránky alebo z takejto stránky ihneď odíď. Ak sa na internete alebo cez mobil stretneš s útokmi či vyhrážkami, dôkazy (sms, emaily) si ulož. Vytvor a ulož si obrázok pracovnej plochy (screenshot, printscreen) alebo komunikácie na webovej stránke.
- Na internet môže každý prispieť čímkoľvek. Ak sa stretneš s nejakým názorom, odkiaľ vieš, či sa zakladá na pravde? Môže to byť iba súkromné presvedčenie jedného človeka. Pred tým, než sa necháš presvedčiť, si over informácie. Spýtaj sa niekoho iného alebo sa pozri na viacerých stránkach, aké iné názory k tejto téme nájdeš.
- Porozmýšľaj o tom, či sú tvoje postoje naozaj správne. Na základe čoho si utváraš názory? Máš dostatok informácií? Nenávisť voči niekomu býva často odrazom tvojho vlastného strachu z neznámeho. Zaujímaj sa nielen o to, či sú niektoré informácie pravdivé alebo nie, ale aj o to, prečo niektoré predsudky vznikli a čo by sa s tým dalo robiť.
- To, čo ty považuješ za zábavu, nemusí byť pre druhého vôbec vtipné ani príjemné. Ak sa niekomu na internete vysmievaš, nadávaš mu alebo sa mu vyhrážaš, tak mu ubližuješ. Niektoré činy sa už nedajú vymazať alebo vziať späť. Za svoje správanie voči ostatným ľuďom a následky takéhoto správania si zodpovedný ty sám.
- Buď aktívny – zapoj sa do boja proti netolerancii. Na niektorých četoch a v diskusiách je možné nahlásiť príspevky, ktoré sú nevhodné – a teda aj príspevky, v ktorých diskutujúci útočia na ostatných. Ukáž, že sa ti takéto niečo nepáči. Stránky, ktoré na Slovensku otvorene propagujú rasizmus a extrémizmus, môžeš nahlásiť na linke Stopline.sk.
Na internete si pozerajte informácie spolu s dieťaťom a ukazujte mu, ako pri tom postupujete – podľa čoho viete rozlíšiť pravdivé a nepravdivé informácie, podľa čoho viete zistiť, ak sa vás niekto snaží manipulovať.
Podporovanie osobnej zodpovednosti dieťaťa: Veďte dieťa k zodpovednosti za jeho správanie voči iným, a to aj v prostredí internetu. Keď nevidí priamo reakciu druhého človeka, uvažujte spolu, ako sa asi ten druhý môže cítiť. Tiež sa rozprávajte o tom, čo môže dieťa samo urobiť, ak natrafí na netoleranciu, diskrimináciu alebo rasizmus na internete (či už voči sebe alebo voči niekomu inému). Hľadajte rôzne riešenia – od pasívnych (opustenie stránky) až po aktívnejšie (nahlásenie administrátorovi stránky, vyjadrenie nesúhlasu v diskusii, nahlásenie nezákonného obsahu na linku Stopline.sk, blokovanie rasisticky orientovanej skupiny na Facebooku až po spísanie protestnej petície).
Rozvoj zdravého sebavedomia dieťaťa: Správajte sa k vášmu dieťaťu ako k jedinečnej a výnimočnej bytosti, rešpektujte jeho pocity a názory. Ukazujte mu, že je pre vás nesmierne cenné také, aké je. Takto bude aj dieťa vnímať seba ako hodnotnú bytosť a nebude natoľko závislé od hodnotenia ostatných a ich prijatia. Tak dokáže ľahšie odolávať tlaku skupiny a postaviť sa za svoj názor.
Hry
Názov hry: Každý sme menšina (1. stupeň základnej školy)
Postup: Deti opíšu, v akých situáciách sa ocitli v menšine. Napríklad „som ľavák, som vysoký, mám iba sestry, neviem hrať futbal, nepozerám telku, mám hnedé oči, mám ryšavé vlasy...“ Diskutujte spolu o tom, aké nepríjemnosti to prináša a naopak aké výhody z toho plynú, keď som rozdielny ako väčšina navôkol. Cieľom je, aby sa deti zamysleli, že každý z nás je v niečom iný a tým sa môže stať terčom posmechu či nenávisti.
Názov hry: Farba očí (2. stupeň základnej školy)
Postup: Rozdeľte deti do skupín podľa farby očí. Vyberte prvú skupinu, napríklad modrooké deti. Zadajte úlohu ostatným skupinám, aby vymysleli dôvody, prečo sa nechcú kamarátiť s modrookými. Keď všetky skupiny povedia svoje „argumenty“, nechajte modrookých, aby povedali svoje pocity z tohto „očného“ rasizmu a nech rozoberú, čo sa ich najviac dotklo a prečo. Potom skupiny vymeňte.
Názov hry: Hádaj, odkiaľ pochádzam (stredná škola)
Postup: Rozdeľte deti na tri skupiny. Dvom skupinám povedzte národnosť/krajinu, odkiaľ pochádzajú. Napríklad Estónci a Argentínčania. Prvej skupine - Estóncom zadajte úlohu, aby našla dôvody prečo nemajú radi národnosť/krajinu pôvodu tej druhej skupiny, čiže Argentíny. Argentínčania naopak majú nájsť dôvody, prečo by sa chceli nasťahovať do Estónska. Informácie o krajinách si deti môžu vyhľadať na internete. Pri „argumentoch“ sa nesmie vysloviť národnosť/meno krajiny. Tretia skupina – diváci, majú za úlohu na záver uhádnuť, odkiaľ pochádzajú obe skupiny. Začnite národnosťou, o ktorých deti nemajú veľa znalostí a končite kombináciami Slovák-Maďar, Róm-Arab a podobne. Po každej hre rozoberte pocity detí, aké to je, keď ich niekto nechce prijať medzi seba.