Samovraždy a asistované samovraždy

Rovnako ako pri sebapoškodzovaní alebo poruchách príjmu potravy, aj pri samovraždách platí, že informácia, ktorú si dieťa alebo dospievajúci prečíta na internete, nestačí k tomu, aby sa pokúsil o samovraždu. Príčiny a následky sú v inom poradí – tínedžer, ktorý sa niečím ťažkým vo svojom živote trápi, rozmýšľa o smrti, si začne vyhľadávať informácie o samovražde aj na internete. Rizikom je, že informácie o možných spôsoboch samovraždy naozaj nájde.

Kým človek dospeje k rozhodnutiu zabiť sa, veľa o tom rozmýšľa a tiež vysiela do svojho okolia varovné signály, akési volania o pomoc. Hovorí o nezmyselnosti života, o tom, že by sa najradšej zabil, zvažuje pre a proti, prehodnocuje svoj život a svoju minulosť. Blízki ľudia obetí samovrážd po ich smrti spomínajú, že si mali tieto signály viac všímať.

Deti a dospievajúci vysielajú tieto signály nielen v reálnom svete, ale aj na četoch a fórach na internete. Píšu o svojom trápení a smútku, chcú, aby si ich niekto všimol a vypočul. Niekedy pre nich môže byť aj reakcia a povzbudenie na internete pomocou, potvrdením, že aspoň niekomu na nich záleží. Na internete môžu tiež nájsť aj stránky, ponúkajúce poradenstvo alebo kontakt na odbornú psychologickú pomoc. Na druhej strane však na internete existuje aj riziko, že natrafia na niekoho, od koho zažijú ďalšie odmietnutie alebo kto ich v ich úmysloch podporí.

Niektorí užívatelia internetu vnímajú virtuálny priestor ako niečo odtrhnuté od reality, s množstvom senzácií a extrémnych, nezvyčajných zážitkov, za ktorými sa skutoční ľudia strácajú – sú schopní sledovať cez webkameru umierajúceho človeka bez toho, aby ktokoľvek z nich zavolal pomoc.