JS NewsPlus - шаблон joomla Продвижение
Zneužitie osobných údajov, kontaktných údajov, informácií o majetkových pomeroch, fotografií a videí, phishing

Hlavné riziko poskytnutia akýchkoľvek osobných údajov prostredníctvom internetu spočíva v tom, že sa priamo či nepriamo dostanú k niekomu, kto ich môže využiť, či zneužiť. Ak takéto údaje uverejníte, dávate ich voľne k dispozícii a strácate nad nimi kontrolu. Riziká, s ktorými sa môžete stretnúť, sa pohybujú na škále od miernych – napr. zasielanie nevyžiadaných reklamných emailov po poskytnutí vašej emailovej adresy, až po vážne ohrozenia, ako sú krádeže, vydieranie a šikanovanie.

pojmy

Osobné údaje: podľa Zákona o ochrane osobných údajov sú osobné údaje tie, ktoré umožňujú presne identifikovať konkrétnu osobu. Za určitých podmienok by mohli podobné informácie viesť k ohrozeniu alebo znevýhodneniu dotyčnej osoby. Okrem kontaktných informácií radíme medzi osobné údaje aj tzv. citlivé informácie, ktoré odhaľujú rasový, etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor, členstvo v organizáciách, politických stranách, informácie o zdravotnom stave alebo pohlavnom živote. Podľa Zákona o ochrane osobných údajov má každý človek právo sám rozhodovať, ako so svojimi osobnými údajmi naloží a komu ich sprístupní. Má však právo aj na to, aby jeho osobné údaje neboli zneužité a aby boli všetkými prostriedkami chránené.

Phishing (z angl. password fishing – doslova rybárčenie hesiel): označuje činnosť, pri ktorej sa podvodník snaží vylákať od používateľov rôzne heslá, napr. k bankovému účtu.

Údaje, ktoré môžu byť zneužité:

Osobné údaje: meno, bydlisko, telefónne číslo, škola, pracovisko, vek, rodné číslo, pohlavie, informácie o zdravotnom stave, príslušnosť k náboženskej skupine, sexuálna orientácia, emailová adresa, prístupové heslá k emailovej schránke, k internetovým profilom.

Bankové údaje: číslo účtu, heslo, informácie ku kreditným kartám.

Fotografie a videá: predovšetkým také, ktoré vás zachytávajú v nepríjemných alebo trápnych situáciách, fotografie a videá, kde ste v spodnej bielizni alebo s odhalenými časťami tela, nahí, v erotických pózach; tiež aj fotografie, ktoré poskytujú informácie o vašom životnom štýle, trávení voľného času (napríklad fotografie z dovoleniek).

Informácie o sociálno-ekonomických pomeroch: informácie o tom, kde a ako žijete, aké sú vaše príjmy (v prípade detí príjmy rodičov), čo vlastníte (elektronika, dopravné prostriedky, nehnuteľnosti), akým záľubám sa venujete.

Akým spôsobom sa dostávajú tieto údaje k „nechceným“ adresátom

  • prostredníctvom emailov, SMS správ, zverejnením na četoch a internetových fórach, zadaním na webových stránkach,
  • zverejnením v profiloch, na sociálnych sieťach, na stránkach na zverejňovanie fotografií a videí. Vaše údaje sa k nepovolaným ľuďom môžu dostať aj sprostredkovane, napr. vašu fotografiu uverejní váš kamarát, vašimi majetkovými pomermi sa pochváli cez internet vaše dieťa.

Ako môžu byť vaše údaje zneužité a riziká ich poskytnutia

Kontakt

Ak dáte verejne k dispozícii svoju emailovú adresu alebo mobilné číslo, musíte rátať s tým, že vás môže ktokoľvek kontaktovať. Rôzne firmy a spoločnosti využívajú možnosť osloviť vás cielenou reklamou podľa vášho veku, záujmov, spotrebiteľského správania. Okrem zasielania rôznych reklamných správ a SPAM-u sa však môže stať, že vás bude prostredníctvom emailov, telefonátov alebo SMS správ kontaktovať niekto, kým kontaktovaný byť nechcete, môže vás opakovane obťažovať, až prenasledovať.

Osobné informácie

Akékoľvek zverejnené osobné informácie (napr. informácie o vašej rasovej alebo národnostnej príslušnosti, o vašom zdravotnom stave, vašom intímnom živote) sa v rukách nepovolanej osoby môžu stať príčinou posmechu, vyhrážok alebo nástrojom na vydieranie. Aj ďalšími informáciami, ktoré zverejníte na internete (komentáre v diskusiách, členstvo v internetových skupinách, fotografie z akcií), vytvárate o sebe určitý obraz, ktorý môže ovplyvniť mienku vášho okolia alebo potenciálneho zamestnávateľa.

„Nabúranie“ do profilu, zneužitie profilu, emailovej schránky

Ak dáte k dispozícii svoje prístupové meno a heslo (resp. ak si zvolíte ľahko zistiteľné heslo), môže sa niekto „nabúrať“ do vášho profilu alebo emailovej schránky a následne vystupovať vo vašom mene – napr. posielať emaily, komunikovať na čete a pod.

Krádeže

Informácie o sociálno-ekonomických pomeroch môžu byť dobrým návodom pre zlodejov, ktorí si takto vytipujú vhodnú obeť. Podľa toho, že zverejníte termín vášho odchodu na dovolenku, resp. fotografie z dovolenky; alebo vaše denné zvyklosti, si ľahko zistia vhodnú dobu, kedy nebudete doma. Pre šikovného podvodníka nie je problém vydávať sa napríklad za kamaráta dieťaťa a tieto informácie od neho postupne vysondovať. Krádežou údajov je aj phishing. Podvodníci prostredníctvom internetu zisťujú bankové údaje – číslo účtu, heslo, informácie ku kreditným kartám, aby získali prístup k vašim financiám.

Zneužitie fotografií

Fotografie sa na internet dostávajú tak, že ich tam zverejníte sami (v profiloch, na sociálnych sieťach, na stránkach na zverejňovanie fotografií), vaše fotografie zverejní niekto iný alebo ich nechránené posielate sami cez email. Hoci svoje fotoalbumy sprístupníte iba priateľom alebo ich chránite heslom, je možné tieto ochranné metódy obísť – takže sa hocikto môže dostať k vašim fotografiám. Fotografie zachytávajúce váš súkromný život sa tak môžu dostať do rúk komukoľvek, známym i úplne cudzím ľuďom.

Fotografie, ktoré vás zachytávajú v nepríjemných alebo trápnych situáciách (napr. pod vplyvom alkoholu), fotografie, na ktorých ste v spodnej bielizni alebo s odhalenými časťami tela, nahí, v erotických pózach, sa môžu dostať k niekomu, komu nechcete (napríklad k vašim rodičom, kolegom, deťom) a môžu byť použité na vydieranie alebo na vaše zosmiešnenie.

Fotografie môžu byť zneužité na vytvorenie falošného profilu, je z nich možné vytvoriť fotomontáž – napr. pripojiť tvár k nahému telu. Fotografie, ktoré zachytávajú vaše majetkové pomery a životný štýl, zase môžu byť informáciou pre zlodejov a podvodníkov

Príklad

Stávajú sa prípady, že chlapci a muži použijú intímne fotky svojich priateliek, ktoré sa s nimi rozišli, ako nástroj pomsty – rozpošlú ich všetkým známym, zverejnia ich na erotických stránkach a pod.

Vydieranie, pomsta, šikanovanie

Nepodceňujte fakt, že hociktorý z uvedených spôsobov zneužitia osobných údajov môže byť cestou pre vydieranie, pomstu alebo šikanovanie. Po zverejnení emailovej adresy alebo telefónneho čísla môžete byť opakovane obťažovaný prezváňaním, zastrašovaný vyhrážkami, napádaný agresívnymi správami. Vaše telefónne číslo môže byť zverejnené v rôznych inzerátoch, napr. aj v ponuke erotických služieb. Nabúranie do profilu a vystupovanie vo vašom mene býva často práve aktom pomsty. Informácie o vás, vašej rodine, majetkových pomeroch sa môžu stať podkladom pre vydieranie alebo šikanovanie; rovnako ako fotografia (pozri tiež v kapitole Kyberšikanovanie).

Príklad

USA, 2008. 18-ročná Jesse Loganová spáchala samovraždu po tom, ako jej bývalý priateľ rozposlal jej nahé fotky celej škole. Nedokázala uniesť posmech a nadávky spolužiakov, ktorým bola vystavená. V škole nemohla prejsť po chodbe bez toho, aby na ňu spolužiaci nepokrikovali „šľapka“, „porno kráľovná“.

Sexuálne obťažovanie, zneužitie

Aj keď sa obeťou sexuálneho obťažovania (prípadne následne až sexuálneho zneužitia) na internete môže stať ktokoľvek, špeciálne ohrozenou skupinou sú deti. Citlivými údajmi sú v tomto prípade predovšetkým vek, pohlavie, fotografie zverejnené v internetových profiloch. Čím viac osobných údajov o sebe zverejníte, tým viac priestoru vytvárate pre agresora – jednak upútaním pozornosti, jednak možnosťou nadviazania kontaktu.

Ako sa chrániť pred zneužitím osobných údajov

Výber prezývky (nick, nickname)

Prezývku pri zakladaní profilu, prístupu na nejakú stránku alebo nového emailového konta, si zvoľte tak, aby vás nebolo možné identifikovať. Najmä u detí môže byť rizikom, ak si vyberú prezývku, ktorá odkazuje k ich veku alebo pohlaviu (teengirl, bambulka06, cajocka1997, sexikocka99 a pod.).

Výber a použitie hesla

Do akejkoľvek služby na internete si zvoľte zložité heslo. Ideálne heslo by malo mať minimálne 7 znakov a malo by byť tvorené kombináciou písmen, číslic a znakov, malých aj veľkých písmen. Nepoužívajte bežné kombinácie, ako krstné mená, bežné číselné kombinácie, dátum narodenia, názvy miest, štátov, riek, nadávky, internetovo známe slová. Ak máte pocit, že sa niekto dostal k vášmu heslu, radšej si ho zmeňte. Odborníci tiež odporúčajú preventívne si meniť heslo pravidelne. Ak sa dá, heslo si nezapisujte a nepoužívajte jedno heslo na všetky stránky a služby na internete. Svoje heslá nikdy neprezrádzajte nikomu inému. Ani kamarátom, ani niekomu, kto vystupuje z pozície úradnej autority.

V prípade zabudnutého hesla sa často používa bezpečnostná alebo kontrolná otázka. V ére Facebooku a sociálneho inžinierstva je ale dosť naivné sa domnievať, že nikto nevypátra odpovede na otázky typu: „V ktorom meste sa narodila vaša matka?“, „Na akej ulici ste bývali, keď ste mali osem rokov?“ Preto odporúčame dávať na tieto otázky vymyslené odpovede.

Kontaktné údaje

Rozhodnite sa sami, komu chcete prezradiť vaše kontaktné údaje. Svoju emailovú adresu alebo číslo mobilného telefónu prezraďte len ľuďom, ktorým dôverujete a tiež ich poproste, aby tieto informácie nedávali ďalej bez vášho súhlasu. Môžete používať aj viacero emailových adries – pre súkromné účely, pre prácu, pre zadávanie na rôzne portály a služby na internete. V bežne používaných programoch na správu emailov je tiež možné zablokovať príjem emailov od vybraných užívateľov, ak by vás niekto obťažoval.

Zverejňovanie osobných údajov

Skôr než zverejníte na internete akýkoľvek osobný údaj, veľmi dobre si premyslite, či je to niečo, čo chcete, aby vedeli aj ostatní – či už blízki alebo neznámi ľudia. Zvážte, nakoľko chcete chrániť svoje súkromie, premýšľajte nad možnými rizikami. Aj keď bývajú otázky týkajúce sa osobných informácií súčasťou vypĺňania rôznych profilov, nemusíte na ne odpovedať. Nikdy neposielajte svoje osobné a bankové údaje prostredníctvom emailu, četu alebo SMS správy.

Zverejňovanie fotografií a videí

Nedávajte na internet ani neposielajte cez mobil žiadne fotografie alebo videá, na ktorých ste v plavkách, v spodnej bielizni, máte odhalené časti tela alebo pôsobíte eroticky. Nezverejňujte fotografie alebo videá, ktoré vás zachytávajú v trápnych situáciách.

Aj keď si svoje fotoalbumy alebo videoalbumy chránite heslom alebo nastavíte prístup ako „súkromný“ či „pre priateľov“, nespoliehajte sa, že je to úplne bezpečné. Prístupové heslá je možné vyhľadať na internete a do albumov sa dá nabúrať. Tiež sa môžu zmeniť vaše vzťahy a bývalý priateľ, priateľka môže použiť vašu fotografiu ako nástroj na vydieranie, zosmiešnenie, ohováranie alebo pomstu. Súkromné fotografie alebo videá sa tak môžu dostať na voľne dostupné miesta, a potom sa už ich ďalší osud dostáva mimo vašej kontroly. Z niektorých stránok býva tiež komplikované raz uverejnené fotografie a videá odstrániť. Akékoľvek fotografie zverejňujte v malom rozlíšení (max. 200x200 pixlov/bodov), tak sťažíte ich zneužitie.

ako postupovať v prípade, že boli vaše osobné údaje alebo fotografie zneužité
  • V prvom rade si vytvorte zálohu, dôkaz o zneužití vašich osobných údajov – uschovajte si SMS správy, emaily, vytvorte a uložte si fotografiu pracovnej plochy (screenshot, printscreen), ktorý zachytáva webovú stránku, na ktorej sú zverejnené informácie a pod.
  • Ak viete, kto zverejnil tieto údaje, fotografie alebo videá na internete, obráťte sa priamo naňho so žiadosťou, aby tieto údaje čo najskôr odstránil.
  • Ak nebudete úspešní, obráťte sa s vašou žiadosťou priamo na majiteľa stránky (väčšinou v sekcii kontakt alebo ako webmaster), aby vaše údaje zo stránky stiahol. V prípade súkromných, osobných stránok sa môžete obrátiť na provajdera webového priestoru, ktorý môže stránku zablokovať.
  • Ak neuspejete touto cestou, môžete podať oznámenie na Polícii SR, môžete podať sťažnosť na Úrade na ochranu osobných údajov (www.dataprotection.gov.sk) alebo na národné centrum Stopline.sk, ktoré spracováva hlásenia o nezákonnom obsahu na internete a postupuje ich ďalej zodpovedným orgánom.

Zabezpečenie siete

Ak sa doma pripájate prostredníctvom bezdrôtového pripojenia, overte si, či máte zabezpečené pripojenie a nastavené šifrovanie. Ak sa pripájate na verejnom priestranstve, radšej neposielajte žiadne dôležité a citlivé informácie a odpojte sa od siete, ak ju už nepoužívate. Vyhnete sa riziku, že sa niekto dostane k vašim dátam.

Facebook

Nastavenie bezpečnosti a ochrana osobných údajov na Facebooku sú komplikované. Nastavenia sú roztrúsené po celej stránke a pravidlá sa často menia. Odporúčame začať tým, že sa pozriete na svoj profil z pohľadu cudzích ľudí alebo konkrétneho priateľa a podľa toho začnete jednotlivé nastavenia meniť. Ako vidia váš profil iní sa pozriete, keď pri tlačidle „Záznam o činnosti“ stlačíte ozubené koliesko a z ponuky vyberiete „Zobraziť ako“. V hornej lište si potom vyberiete, či chcete vidieť svoj profil ako „Verejný“ alebo ako ho vidí určitá osoba.

Phishing

Phishing väčšinou prebieha tak, že podvodník založí webstránku, ktorá vyzerá ako presná kópia už existujúcej dôveryhodnej stránky. Ak zadáte svoje údaje (meno, prístupové heslá, číslo kreditnej karty a pod.), tie sa odošlú podvodníkovi, ktorý ich môže zneužiť. Podvodník (phisher) vás môže kontaktovať, napr. prostredníctvom emailu ako pracovník zákazníckeho tímu s tým, že na stránke ich banky došlo k chybe a aby nebol zrušený váš účet, je potrebné, aby ste urýchlene zadali vaše prihlasovacie údaje a heslá.

Ako sa chrániť pred phishingom

  • Seriózne inštitúcie (banky a pod.) od vás nikdy nepýtajú údaje prostredníctvom emailu alebo esemesky (napr.: „Zaznamenali sme podozrivý pohyb na vašom účte. Pre vylúčenie pochybností klikni, prosím, na tento link a zadajte vaše údaje.“). Ak by ste mali akékoľvek pochybnosti, obráťte sa na konkrétnu inštitúciu priamo alebo telefonicky a overte si, či správa pochádza od nich.
  • Pri phishingu sa často okrem žiadosti o vyplnenie údajov objavuje aj vytváranie pocitu ohrozenia a časového tlaku – váš účet bude zrušený, ak ihneď nezadáte potrebné údaje.
  • Stránka, ktorá je zameraná na phishing, vyzerá takmer úplne rovnako ako originálna stránka inštitúcie, v niečom sa ale vždy líši. Skontrolujte napr. presné znenie www-adresy. Ak sa prihlasujete na podobné stránky, vždy zadávajte ich adresu priamo do vyhľadávača, neklikajte na odkazy v emailoch – tie vás môžu nasmerovať na falošnú stránku.
  • Pre internetbanking alebo online nakupovanie používajte zabezpečené stránky (bezpečnejšie stránky používajú SSL šifrovanie – „https“). Zvýšte vašu bezpečnosť pri podobných transakciách na maximálnu možnú mieru – okrem zadávania hesla používajte napríklad aj SMS notifikáciu a pod.
  • Nikdy nevstupujte na tieto stránky na verejných počítačoch, napríklad v internetovej kaviarni alebo v knižnici a nikdy si nenastavte zapamätanie prihlasovacieho mena a hesla pri týchto službách. Pred odchodom od počítača vždy vymažte históriu webového prehliadača. -Sledujte pohyby na vašom bankovom účte a pri akomkoľvek, aj najmenšom podozrivom pohybe, kontaktujte vašu banku. Môže ísť o prvý pokus phishera, ktorý si overuje vašu ostražitosť.
  • Používajte antivírusový a antispywarový softvér na vašom počítači, ako aj firewall a pravidelne si ich aktualizujte. Vo vašom internetovom prehliadači si nastavte vyšší stupeň ochrany.
Tipy pre deti a tínedžerov
  • Ty sám/sama zodpovedáš za svoje údaje a ich ochranu. Mysli na to, aký obraz o sebe vo virtuálnom prostredí vytváraš.
  • Dávaj si pozor pri zverejňovaní osobných a citlivých informácií, ako aj trápnych fotografií a videí. Môžeš o sebe prezradiť viac, než by si chcel/a a dostať sa do nepríjemných situácií, dokonca vážnejších ťažkostí. Porozmýšľaj, koľko chceš, aby sa o tebe vedelo, pretože to, čo raz zverejníš na internete, už odtiaľ nedostaneš. Takéto informácie, fotografie a videá (v spodnej bielizni, nahý/á alebo počas búrlivej párty) sa môžu dostať k tvojim učiteľom, rodičom, rodičom tvojej priateľky alebo raz v budúcnosti k tvojmu zamestnávateľovi či deťom.
  • Starostlivo zváž, aké údaje zverejníš vo svojom profile: tvoja adresa, telefónne číslo alebo ICQ nepatria do rúk nepovolaným. Čím viac takýchto údajov o sebe zverejníš, tým je väčšie riziko, že ťa bude kontaktovať niekto neznámy, niekto, kto ťa bude otravovať alebo niekto, kto ti bude chcieť ublížiť. Tvojim kamarátom a blízkym môžeš tieto údaje povedať osobne.
  • Chráň si svoju emailovú adresu: vyhneš sa tak rôznym otravným správam a nechceným reklamám, ale aj prípadnému obťažovaniu a šikanovaniu. Pre komunikáciu na četoch, fórach, blogoch, v internetových diskusiách si vyber prezývku a emailovú adresu, z ktorých nie je možné zistiť podrobnejšie informácie o tebe.
  • Nastav si vo svojom profile na četoch a v sociálnych sieťach najvyššiu mieru ochrany súkromia: prístup len pre ľudí, ktorých poznáš a považuješ za svojich priateľov. Takisto si vždy rozmysli, koho z tvojich online priateľov môžeš naozaj považovať za priateľov – poznáš ich naozaj dostatočne dobre a môžeš im dôverovať, že tvoje osobné údaje a fotografie nezneužijú? Celkovo buď pri komunikácii vo virtuálnom prostredí opatrný. Nikdy nemôžeš vedieť, kto je na druhej strane – dávaj si preto pozor, čo a komu prezradíš. Najlepšie je, ak komunikuješ s ľuďmi, ktorých poznáš aj zo skutočného života
  • Dbaj na ochranu svojich osobných údajov, fotografií a videí, ale aj na práva toho druhého. Dohodni sa s kamarátmi, že bez tvojho súhlasu nezverejnia žiadne informácie, ktoré sa ťa týkajú. Rovnako ani ty nezverejňuj ich informácie bez ich súhlasu (napr. nedaj číslo na mobilný telefón tvojej kamarátky chlapcovi, ktorý má o ňu záujem, bez toho, aby si sa jej spýtal/a). Tiež si nečítaj ich súkromné správy v mobile či emaily bez ich súhlasu a nevstupuj do ich profilov.

Hry

Názov hry: Polícia! (1. stupeň základnej školy)

Postup: Simulujte komunikáciu na internete, dávajte deťom otázky a oni nech odpovedajú. Jediné pravidlo je, že keď prejdete do komunikácie, ktorá smeruje k získaniu osobných údajov, musia zakričať: „Polícia!“. Príklad bežných otázok: „Svieti u teba slniečko?“, „Ktorý predmet v škole máš najradšej?“ atď. Príklad podozrivých otázok: „Kde máte uložené peniaze?“, „Kedy nie sú rodičia doma?“, „Kedy idete na dovolenku?“, „Máte doma alarm?“ Otázky dávajte striedavo normálne a podozrivé. Naučte deti premýšľať nad zmyslom otázok.

Názov hry: Som Facebook, čo všetko o tebe viem (stredná škola)

Postup: Rozdeľte triedu na niekoľko skupín žiakov. V každej skupine vyberte jeden profil spolužiaka, ktorého majú na Facebooku. Ich úlohou je poprezerať si profil a zistiť z neho čo najviac informácií. Výsledok bez uvádzania mien a iných osobných údajov skupiny prednesú ostatným a tí hádajú, o ktorého spolužiaka ide.