Nevhodné správanie a násilie v hrách
Niektoré hry, ktoré hrávajú deti a dospievajúci, obsahujú negatívne prvky ako zabíjanie ľudí alebo zvierat, zneužívanie alkoholu a drog, kriminálne správanie a nerešpektovanie zákonov, sexuálne násilie a násilie voči ženám, rasové predsudky, nadávky. Rodičia sa obávajú, že takéto hry ovplyvnia správanie ich detí. Majú strach, že ich deti, ktoré hrajú násilné hry, sa budú násilne správať aj v skutočnom živote, zníži sa ich citlivosť voči násiliu a empatia s obeťami. Ako hlavný argument uvádzajú, že hry, na rozdiel od televízie, nie sú iba pasívne. Ak má dieťa vyhrať, musí sa voči ostatným správať agresívne. Agresívne správanie nielen sleduje, ale aj realizuje, aj keď len vo virtuálnom svete. Násilné správanie je v hre oceňované a odmenou za zabitie protivníkov je postup do vyššieho levelu.
Výskumníkom sa zatiaľ nepodarilo potvrdiť priamy súvis medzi správaním v hrách a správaním v skutočnom živote – nie všetky deti, ktoré hrajú agresívne hry, sa následne správajú agresívne. Ukazuje sa skôr súvislosť medzi násilím a osobnostnými vlastnosťami konkrétneho dieťaťa, kvalitou jeho vzťahov a udalosťami v jeho živote. Deti často svoje prežívanie ventilujú práve prostredníctvom hry, je to spôsob, ktorým sa vyrovnávajú s napätím a frustráciou, so zmenami vo svojom živote. Negatívne emócie sú rovnako súčasťou života, ako tie pozitívne, aj hnev a agresivita majú svoj význam, sú potrebné pre naše úspešné fungovanie. Deti sa potrebujú naučiť byť nielen dobré, ale rovnako sa musia vedieť ubrániť aj pred ohrozením. Agresivita a agresívne hry boli vždy súčasťou detského vývinu, deti sa prostredníctvom hier učili, ako sa správať v rozličných situáciách. Len kedysi sa deti hrali na vojakov a bili sa spolu viac v realite. Hranie agresívnej hry môže byť aj reakciou na frustráciu a nepríjemné zážitky. Dieťa si svoj hnev a bezmocnosť vybije práve vo virtuálnom svete. V takomto prípade môže byť hra užitočná.
