Závislosť od hier
Zapojenie v hrách nemusí byť vždy iba negatívne. Pre deti, ktoré majú ťažkosti s nadväzovaním vzťahov v realite, môže byť hra v skupine odrazovým mostíkom, môže podporiť ich sebavedomie a sebadôveru. Vzťahy s virtuálnou komunitou hráčov by však mali byť rozumne vyvážené vzťahmi v reálnom živote. Počítačová hra však prestane byť iba obyčajnou zábavou, ak sa stane jediným spôsobom trávenia voľného času. Ak je hra aktivita, pre ktorú dieťa zanedbáva všetky ostatné činnosti vo svojom živote, rovnako ako vzťahy s blízkymi a kamarátmi a je jediným spôsobom, ako zažívať príjemné pocity, vtedy môže ľahko skĺznuť do závislosti.
Potvrdzuje sa, že závislosť od hier je sociálny problém, príčinou závislosti nie je samotná hra, ale pocity nenaplnenia, osamelosti, smútku, trápenia. Pred nimi unikajú deti do sveta hry a fantázie, kde zažívajú radosť, úspech a často aj prijatie v skupine spoluhráčov. Najlepšou ochranou pred vznikom závislosti od počítačových hier je rozvíjanie vzťahov dieťaťa v reálnom živote, záujem rodičov o to, čo sa v jeho živote deje a čo ho trápi.
Viac o závislosti od hier nájdete v kapitole Závislosti.