Reštriktívny prístup rodičov neprispieva k budovaniu online odolnosti detí

Deti, ktoré sú vo svojich aktivitách na internete rodičmi obmedzované, nie sú uchránené od rozrušenia, spojeného s online rizikami, ani na ne nereagujú proaktívnejšie. Prístup zameraný na sprevádzanie a sprostredkovanie informácií o bezpečnom používaní internetu je podľa všetkého vhodnejší k tomu, aby vytvoril u detí odolnosť voči online nebezpečenstvám. Rodičia by mali byť preto podporovaní k tomu, aby boli v blízkosti svojich detí, keď používajú internet alebo aby ho používali spoločne s nimi. Mali by sa s deťmi čo najčastejšie rozprávať o tom, čo robievajú na internete a radiť im, ako ho používať bezpečne. Je dobre, keď rodičia majú prehľad o tom, čo ich dieťa na internete robieva a v dôsledku online aktivít zažíva. Avšak, výsledky výskumu na rodičovskú mediáciu internetu nie sú priamočiare a líšia sa vzhľadom na povahu konkrétnych online rizík.

Význam emočnej stability a well-beingu

Nech ide o akékoľvek riziko na internete, emočná stabilita prispieva k tomu, aby deti boli voči nim odolnejšie. Deti, ktoré sú sebavedomejšie a nemajú emočné problémy či problémy so vzťahmi, budú s menšou pravdepodobnosťou rozrušené sexuálnymi obsahmi na internete, kyberšikanovaním či sextingom. To platí pre deti v každom veku. Navyše, u detí psychicky menej vyrovnaných intenzita negatívnych pocitov súvisiacich s online rizikami je vyššia a pretrváva dlhšiu dobu ako u detí, ktoré sú psychicky stabilnejšie.

Správa taktiež zhrňuje, že devčatá sú citlivejšie k sexuálnym rizikám, ako je neželané stretnutie sa so sexuálnymi obsahmi (online pornografiou) a sexting (správy, emaily a čet so sexuálnym ladením- aj medzi rovesníkmi). Dievčatá sa cítia dotknuté, alebo rozrušené častejšie a intenzívnejšie ako chlapci.

Hovoriť o probléme, pokúsiť sa problém vyriešiť alebo sa jednoducho odpojiť z internetu?

Ako deti reagujú na online riziká? Výskumníci sa pýtali tých detí, ktoré boli v dôsledku online rizík rozrušené, ako reagovali na nepríjemnú situáciu. Pri všetkých troch skúmaných rizikách bola najčastejšia stratégia detí porozprávať sa s niekým o negatívnom zážitku. Keď boli deti rozrušené po nechcenom vzhliadnutí sexuálnych obsahov, 53% z nich to niekomu povedalo. Tento počet stúpa na 60% detí rozrušených v dôsledku online komunikácie so sexuálnym podtónom až na 77% detí rozrušených po zážitku kyberšikanovania.

Riziká spojené s internetovými obsahmi (veku neprimerané obsahy, ako napr. sexuálne, agresívne obsahy) znepokojujú deti menej ako riziká spojené s online komunikáciou (sexting, kyberšikanovanie), pri ktorých sú aj v ich riešení proaktívnejšie. Pri šikanovaní či sextingu 4 z 10 detí využilo aktívnu stratégiu zameranú na riešenie problému- zmazanie správy alebo zablokovanie obťažujúceho používateľa. Pri nechcenom vzhliadnutí sexuálnych obsahov deti volia pasívnejšie stratégie- štvrtina detí zatvorí okno s neželanými obsahmi a nachvíľu sa odpojí z internetu. Väčšina detí využíva kombináciu dvoch alebo troch stratégií; obzvlášť zmazanie správy a zablokovanie používateľa sú reakcie používané spoločne. Dieťa, ktoré sa o svojom probléme s niekým porozpráva, zvyčajne sa ho aj snaží aktívne riešiť. Nadovšetko, väčšina detí hodnotí postup, ktorý si zvolili, ako užitočný. Pri prijatí rozrušujúcich sexuálnych obsahov (napr. emailom) je zmazanie správy deťmi hodnotené ako najúčinnejšia stratégia (82%), pri online šikanovaní zas blokovanie obťažujúceho používateľa (78%).

Psychologička Jarmila Tomková (VÚDPaP), zodpovedná za výskum na Slovenku vysvetľuje:

Veľa závisí od emočnej stability a sebaobrazu dieťaťa. Miera psychickej stability ovplyvňuje nielen to, s akou pravdepodobnosťou dieťa zareaguje citlivo na online riziká, intenzitu a trvanie rozrušenia, ale aj to, aké stratégie zvládania použije. Deti s psychickými problémami a deti s nižšou sebaúčinnosťou na nepríjemné situácie reagujú častejšie pasívne alebo fatalisticky. Častejšie čakajú, že sa problém vyrieši sám alebo sa na chvíľu „stiahnu z internetu“ než by mali vymazať nežiaduce správy či blokovať agresora.

Zo slovenského výskumu realizovaného tímom VÚDPaP v roku 2012 vyplýva, že riziko spojené s používaním Facebooku deťmi a dospievajúcimi je takpovediac bežné. 64% detí používajúcich Facebook zažilo aspoň jeden z negatívnych činov (napr. „Niekto zverejnil obsahy, ktoré ma ponížili alebo zosmiešnili“). Až 60% z nich to však nepokladalo za obťažujúce. Akoby deti boli z veľkej miery odolné voči negatívnym javom na sociálnych sieťach. Mieru rozrušenia po takom incidente však významne ovplyvňuje miera ich úzkostnosti, frekvencia takýchto negatívnych činov a to, či to povedia rodičom. Úzkostné deti sú teda viac ohrozené negatívnymi javmi na sociálnych sieťach a je potrebné, aby mali s rodičmi dostatočne dobrý vzťah na to, aby sa im mohli zveriť so svojimi problémami.

Odporúčania ako zvýšiť detskú odolnosť voči rizikám internetu

• Už odmalička učte deti, ako využívať proaktívne stratégie, ako je blokovanie užívateľa, zmazanie správ, nahlásenie neželaného obsahu alebo aktivity administrátorom.
• Preventívne sa snažte deťom vytvoriť podmienky pre zažívanie osobnej pohody, well-beingu a zdravej sebaúcty. Spokojnosť a psychická vyrovnanosť pomáha deťom zvládať kritické situácie, dodáva odvahu aktívne sa postaviť k riešeniam problémov. Pomôžte svojim deťom zvládať ich emočné a vzťahové problémy. Venujte zvýšenú pozornosť dievčatám pri zvládaní online rizík spojených so sexualitou.
• Odporúčajte ostatným dospelým častejšie používanie internetu a „udržiavanie kroku s novými technológiami“. Rodičia, ktorí sú častejší používatelia internetu, bývajú totiž sebavedomejší v sprevádzaní svojich detí situáciami na internete.
• Mediácia zo strany učiteľov neprispieva významne k budovaniu online odolnosti detí, možno kvôli nedostatočným digitálnym zručnostiam učiteľov alebo koncepcii výučby mediálnej výchovy. Už druhý rok však majú stredoškolskí pedagógovia možnosť získať na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave kvalifikáciu na vyučovanie predmetu mediálna výchova, ktorého vzdelávací plán je na FMK UCM akreditovaný od r.2011.
• Existujú aj programy na rozvíjanie digitálnych zručností rodičov a učiteľov, ako aj ich odbornosti pri sprostredkovaní informácií o bezpečnom používaní internetu deťom. Dospelí môžu svoje kompetencie zvyšovať na prednáškach a workshopoch, ktoré realizuje na rôznych miestach Slovenska občianske združenie eSlovensko prostredníctvom projektu Zodpovedne.sk. Projekt poskytuje na svojej webovej stránke www.zodpovedne.sk množstvo informácií, príručky a materiály, ako sú napr. aj poučné rozprávky Ovce.sk.